DOLNÝ KUBÍN. V meste Dolný Kubín žije 400 rómskych občanov, väčšina z nich bola pôvodne koncentrovaná v jednej lokalite. Dnes bývajú v bytoch na sídliskách medzi majoritným obyvateľstvom.
„Padali dolu, niektorí sa posúvali stále ako v bludnom kruhu, kým pochopili, že si každý z nás musí plniť základné povinnosti. To znamená platiť si za to, čo si objednajú,“ povedal pre SME Jozef Gruchalák, vedúci odboru sociálnych vecí a rodiny v Dolnom Kubíne.
Sociálnu pomoc zamerali na riešenie kvality bývania chudobných rodín s asistenciou pri míňaní peňazí rodinného rozpočtu. Klientov naučili pochopiť princíp zodpovednosti za svoje životy.
Motivačný systém bývania vylaďovali od roku 2004 a trvalo im to päť rokov. Ďalších päť potrebovali na naplnenie vízie začlenenia rómskych občanov medzi majoritu. Podarilo sa.
Ohrozenie prichádza zdola aj zhora
Sociálni pracovníci postupne posúvali rómske rodiny do otvoreného prostredia, hoci podľa Jozefa Gruchaláka by ich majorita videla najradšej opäť sústredených na jednom mieste.
„Keď prídete na miesto, kde bolo ešte pred piatimi rokmi rómske obyvateľstvo koncentrované, už ho tam nenájdete. Sú tam iba štyri rodiny,“ priblížil.
Začlenenie rómskych rodín medzi majoritné obyvateľstvo je veľmi krehké.
„Závisí, ako sa tie integrované rodiny obhája, aby splnili podmienky, a aby neboli pod tlakom zo strany majority,“ uvažuje Jozef Gruchalák.
Tlak zvonka už nevydržala rodina Bartošová zo sídliska Brezovec, ktorá bola jednou z prvých nájomníkov v majoritou obývanej bytovke. Hoci sa Bartošovci snažili zapadnúť medzi ostatných nájomníkov a boli aktívni pri údržbe vonkajších priestorov, nedávno sa rozhodli vrátiť do starého bývania v meste.
Iný typ ohrozenia vnímajú sociálni pracovníci mesta zo strany volených zástupcov občanov, ktorí sa menia každé štyri roky a mnohí sa v sociálnej politike mesta neorientujú.
„Som kritický, ale mesto prijalo všeobecno-záväzné nariadenie o nájomnom bývaní, ktoré má z môjho pohľadu veľmi vysokú bariéru. Bojím sa, že sa v Dolnom Kubíne naštartuje segregačný proces,“ vyjadril svoje obavy o výsledky 11-ročnej práce vedúci sociálneho odboru Gruchalák.
Primátor Roman Matejov: Rómovia sú takí ako my. Tak, ako treba pomáhať iným, treba pomáhať aj im. (zdroj: Ingrid Ďurinová)Mesto rodiny
Ešte pred piatimi rokmi sa Dolný Kubín prezentoval prívlastkom Dobrá adresa, nedávno sa premenoval na Mesto rodiny. Slogany majú vyjadrovať sociálnu orientáciu samosprávy na občana.
„Dolný Kubín začínal od nuly a postupne dochádzalo k budovaniu sociálnej siete, sociálnych zariadení, kolektívu sociálnych pracovníkov. Ako sa služby skvalitňovali, uvedomili sme si, že Dolný Kubín je naozaj dobrá adresa a že sa v meste dobre býva,“ povedal pre SME primátor mesta Roman Matejov.
Napriek jeho tvrdeniu sa stále znižuje počet obyvateľov Dolného Kubína pre nedostatok pracovných príležitostí. Mladí ľudia sa z okresného mesta sťahujú do väčších sídiel. Aktuálne tu býva asi 19-tisíc obyvateľov.
Mesto teraz zameralo svoju podporu na viacgeneračnú rodinu.
V roku 2015 vyhlásili radní prvý ročník ankety Kubínska rodina. Ľudia môžu vyplnením dotazníka nominovať na ocenenie rodinu, ktorá ich v dobrom zmysle zaujala.
„Aj pre Rómov je rodina základom všetkého, a preto keď hovoríme o dobrej adrese, respektíve o Kubínskej rodine, tak máme na mysli samozrejme aj ich,“ uviedol primátor Matejov.
Tri náhradné matky majú v rodinnej výchove 12 rómskych detí. Zľava Janka Meľová má štyri deti, Mária Damaiová dve a Evka Horváthová až šesť. (zdroj: Ingrid Ďurinová)Sociálny čin roka 2015
Samospráva mesta Dolný Kubín získala v roku 2015 už po druhýkrát ocenenie Sociálny čin roka.
Na slávnostnom podujatí v historickej budove Národnej rady v Bratislave prevzal v októbri 2015 primátor Roman Matejov ocenenie za vytvorenie jedného z najefektívnejších systémov obecného sociálneho bývania na Slovensku.
„Viacročná poctivá práca v oblasti starostlivosti o občanov nášho mesta priniesla vzácne ocenenie. Ďakujem celému kolektívu odboru sociálnych vecí za jeho prácu,“ povedal Matejov pri preberaní ceny v Bratislave.
Mesto Dolný Kubín má dobre naštartovanú cestu k inkluzívnemu podnikaniu ako súčasti sociálnej práce. Znamená to, že sociálne slabší ľudia z mesta by sa pracovne zapájali do života svojej komunity.
„Má sa to diať pod hlavičkou samosprávy. Nemáme ambíciu opúšťať systém - samosprávu, ktorá je pre občana najbližšie. V tomto zmysle žiadam vedenie mesta o zmeny,“ vysvetľuje líder sociálneho života v meste Jozef Gruchalák.
Do procesov komunitného plánovania prizývajú neziskovky aj jednotlivcov. (zdroj: Ingrid Ďurinová)Komunitné plánovanie
Na pôde mesta funguje 164 mimovládnych organizácií, čo je ukazovateľom otvorenosti a zdravého stavu miestnej občianskej komunity.
„Základnou metódou je komunikácia s poskytovateľmi služieb a občanmi,“ zdôrazňuje Jozef Gruchalák.
Mesto Dolný Kubín má rozpracovanú stratégiu vzdelávania, doštudovania a inkluzívneho bývania pre svojich občanov.
Aj preto sociálny odbor organizuje každý rok komunitné plánovaníe, na ktorom získava podnety od ľudí pre neustále vylepšovanie svojej práce. Naposledy plánovali 23. októbra v miestnom kultúrnom dome.
„Neustále dúfame, že zásluhový, motivačný systém zostane. Nanovo obhajujeme naše základné priority, vysvetľujeme poslancom čo je opatrovateľská služba, čo je vôbec sociálna služba. Verím, že nás pochopia pri schvaľovaní rozpočtu na rok 2016,“ vyjadril v závere podujatia Jozef Gruchalák.
Počas formálnej časti komunitného podujatia ocenili pracovníkov, ktorí sa podieľajú na pomoci sociálne odkázaným ľuďom v Dolnom Kubíne. (zdroj: Ingrid Ďurinová)
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
