Text: Boris Vanya, Foto: Jozef Jakubčo
Chce sa dnes deťom športovať?
Aj ja síce dnes dennodenne počúvam, že veľmi nie, ale podľa mňa to závisí od toho, akým životným štýlom žije rodina. Samozrejme, deti dnes majú veľa hier, ktoré ich pripútajú na stoličku, ale keď sú im rodičia vzorom a vyplnia voľný čas tak, aby v ňom boli začlenené aj pohybové aktivity, tak sa rady hýbu. Čiže deti dnes určite nemajú menej chuti športovať, akurát sú často ‚odkladané‘ v nákupných centrách.
V minulosti sme hodili školskú tašku do kúta a utekali von, dnes je náročné deti vylákať z domu, a keď ich tam dostaneme, aby sme sa o ne báli...
Nástrah a neduhov je dnes viac, tomu sa neubránime, ale nemá zmysel deti izolovať. Rodič musí dieťa podchytiť, aby mu vyplnil čas. Stále je veľký rozdiel medzi väčšími mestami a dedinou. Aj v životnom štýle. Deti na vidieku majú povinnosti okolo záhrady a podobne, zároveň však ešte stále viac inklinujú k aktivitám vonku. Hrajú sa na skrývačku a podobne, aj preto, že nemajú toľko možností trávenia času ako ich rovesníci v meste. Súvisí to aj s materiálnymi podmienkami.
Aký je aktuálny trend, registrujete vyšší záujem detí o šport?
SME+
Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.
Neviem, či to je len uvedomelosťou rodičov alebo sa na tom podieľa aj spoločenský tlak, aby sa deti hýbali, lebo vývoj ich zdravotného stavu je alarmujúci, ale záujem stúpa. Na Slovensko prenikli aj netradičné nové športy, ktoré deti oslovili. Stále však zohráva dôležitú úlohu sociálny fenomén. Aký majú postoj k športu v rodine, či dieťa nájde dobré zázemie v klube. Ak sa v ňom cíti dobre, nevyvíjajú naň zbytočný tlak, tak si vytvorí k športu pozitívny vzťah, aj keby bolo napríklad obézne alebo nemalo nadanie.
Čím láka deti alebo ich rodičov atletika?
Atletika má veľkú výhodu, že zastrešuje niekoľko disciplín rôzneho charakteru. Vytvára tak priestor pre silovejšie, vytrvalostné aj rýchlostné typy. Čo sa dnes v porovnaní s minulými rokmi neteší veľkej obľube, to je beh na dlhé trate. Deti nie sú ochotné a schopné načrieť na dno svojich síl, lebo vytrvalostný beh je aj o vôli, sebazaprení, a tieto vlastnosti dnešným deťom, dovolím si povedať, často chýbajú. Opačný trend sledujeme u dospelých. Vytrvalostné behy prežívajú boom, čoraz viac ľudí behá s cieľom posunúť svoje možnosti a absolvovať maratón či polmaratón.
Prečo podľa vás nie sú dnes deti ochotné a schopné načrieť na dno svojich síl?
Neplatí to len o športe, tento jav nie je novinkou, trvá už roky. Mladí ľudia, a nemyslím tým len deti, ale skôr ľudí vo veku od 20 do 30 rokov, chcú v zmysle zážitkov všetko dosiahnuť hneď. Nie sú ochotní podstúpiť dlhšiu a náročnejšiu cestu. Hľadajú také prostriedky, ktoré im prinesú okamžitú eufóriu. A klasický šport sa vníma aj obrazne ako beh na dlhé trate. Človek, ktorý behá, vie, že sa pri behu uvoľňujú endorfíny. Vďaka nim dosiahne neuveriteľne blažený pocit, ale predchádza mu nejaký tréning.
V práci s deťmi kladiete v klube dôraz na všestrannú pohybovú prípravu. V čom spočíva jej výhoda v porovnaní s užšou špecializáciou na konkrétny šport?
