Text: Zuzana Uličianska
Po stromoch dokáže liezť ako mačka, rebríky využíva len minimálne. Z debničky, v ktorej je každé jablko iné, vyberá kus za kusom a necháva ochutnávať tých, čo sa od neho prišli učiť. „Toto jablko má trochu trpkú chuť, ale vydrží až do jari, keď zosladne. Dužina tohto je zas úplne jemná, hladučká, delikátna. Toto je šťavnatá, exkluzívna odroda,“ hovorí Ľudovít Vašš, 25-ročný muž, ktorý si hovorí potulný sadár.
SME+
Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.
Takí ako on chodili kedysi po Slovensku a ošetrovali stromy. Miestni im za pomoc vždy niečo na oplátku poskytli z toho, čo mali doma. „Možno to robili pre slivovicu, ktorú dostali, ale určite aj z lásky k stromom a starým odrodám,“ opisuje Vašš.
Odrody jabĺk a hrušiek
- moderné, vyšľachtené po roku 1950 (Clivia, Starkrimson)
- historické (Strýmka, Blenheimská reneta, Krasokvet žltý, Ribstonské, Parména zlatá)
- klasické, ktoré vznikli medzi rokmi 1870 – 1950 (Golden Delicious, Red Delicious)
- Len v Bielych Karpatoch sa našlo 184 starých odrôd jabĺk (Boskopské červené, Svätojánske jablko, Cár Alexander, Ľudovít Rizner, Ananásová reneta, Gdanský hranáč, Batul, Grávštynské, Borovinka, Londýnske) a 84 odrôd hrušiek (Dlhonatka, Madžia hlava, Múčka, Hruška mildova, Orešianka, Maslová, Krivica).
- Celý kraj je výnimočný tým, že v okolí Súče, Myjavy, Bošáce, Ledníc či Starej Turej sú ovocné stromy nielen v záhradách, ale aj na medziach, lúkach či popri cestách.
- Na prelome 19. - 20. storočia sa na Slovensku pestovalo okolo 300 odrôd jabĺk.
- Odrody môžeme deliť na moderné, vyšľachtené po roku 1950 (Clivia, Starkrimson), historické (Strýmka, Blenheimská reneta, Krasokvet žltý, Ribstonské, Parména zlatá) a klasické, ktoré vznikli medzi rokmi 1870 – 1950 (Golden Delicious, Red Delicious)
- Najčastejšie u nás pestované odrody sú Jonagol, Gala, Idared či Jonathan.
Práve on prerezal krásnu dvestoročnú ružovú hrušku, takzvanú ružovku, stojacu ako solitér nad kopanicami v Bošáci v časti Zabudišová, tak citlivo, že si jeho úpravy málokto všimol. Teda okrem samotnej hrušky, ktorá po tomto zákroku získala novú silu, až takú, že pred pár dňami získala titul Strom roka 2015. S obvodom kmeňa 231 cm a s výškou štrnásť metrov je to skutočne vzácny kus.
Ide o typickú miestnu odrodu s ružovou dužinou, nájdeme ju len v tomto regióne. Tamojšie ovocinárstvo bolo známe aj vo Viedni či v Budapešti, kam sa na pltiach či železnicou dovážala bošácka slivovica i sušené ovocie.
Potulní sadári
Sadenie stromov patrí medzi najušľachtilejšie činnosti, také, ktoré doslova zabezpečujú prežitie ľudstva. Ten, čo dozerá na vyklíčenie semienok, však nie je spravidla tým, čo usadne v tieni košatého velikána.
Ak sa povie stáročný strom, predstavíme si skôr duby či lipy. Málo sa vie, že aj ovocné stromy môžu dosahovať úctyhodný vek, dokonca v plnej plodnosti.
Vašš chce so svojimi priateľmi zo združenia Pangaea tradíciu sadárov oživiť.
Už niekoľko rokov sa venuje práve rozširovaniu starých odrôd štepených na dlhovekých podpníkoch vypestovaných zo semienka, ktoré dosahujú spravidla veľké rozmery aj dlhovekosť.
Tvrdí, že ovocné stromy sa dajú ošetrovať aj bez chémie, preferuje vysokokmene, ktoré sa dajú pestovať aj v sade, v ktorom sa o pravidelnú úpravu trávnika starajú vysokovýkonné prírodné kosačky – kozy, ovce, kravy či kone. Niekoľko rokov už robí workshopy, na ktorých ukazuje, ako sa dá robiť ovocinárstvo aj bez intenzívnej námahy, bez postrekov, v súlade s prírodou, ale s dlhodobými výsledkami.
