BRATISLAVA. Odborníci sa zhodujú v tom, že rómska komunita na Slovensku potrebuje silnú mladú elitu, ktorá má vzdelanie, skúsenosti a je schopná čeliť výzvam.
Táto elita vzniká postupne a jej členmi sa stávajú práve mladí ľudia, ktorí majú kvalitné vzdelanie, videli kus sveta a vedia ponúknuť svojej komunite riešenia 21. storočia podobne, ako lídri z majoritnej spoločnosti.
Rómsky vzdelávací fond
Na Slovensku pôsobí mnoho organizácií, ktoré svojimi programami pomáhajú Rómom v rôznych oblastiach života. Niektoré programy fungujú iba dočasne. Existuje iba málo dlhodobých programov, medzi ktoré patrí medzinárodná nadácia Rómsky vzdelávací fond s centrálou v Budapešti.
Pre lepšiu komunikáciu so slovenskými štipendistami prevádzkuje kanceláriu v Prešove.
Primárnym cieľom organizácie je znižovať rozdiely vo vzdelanostnej úrovni medzi väčšinovou a rómskou komunitou. Fond podporuje také projekty, ktoré zvyšujú počet rómskych študentov na všetkých úrovniach vzdelávacieho systému na Slovensku.
Učiteľka Olívia
Olívia Bene pochádza z obce so silnou rómskou komunitou. Aby mohla mať lepšie vzdelanie, rozhodli sa jej rodičia presťahovať do mesta. Študovala v Tornali a neustále sa vracala do rodnej dediny, kde videla svojich rovesníkov zaseknutých v miestnej komunite.
„Mnohí pripisujú vinu Rómom, že si môžu za to, že neštudovali. V takej komunite, kde nevidíte žiadne pozitívne príklady a nikoho, kto by niečo dosiahol, je veľmi ťažké študovať,“ hovorí Olívia.
Po strednej škole sa zamestnala ako vychovávateľka v materskej škole. Momentálne študuje magisterské štúdium učiteľstva na Univerzite Jána Selyeho v Komárne. Bez štipendia by nebola schopná študovať. Ako externá študentka si musí školu platiť, čo by z príjmu vychovávateľky nezvládla.
Olívia Bene. (zdroj: Rómsky vzdelávací fond)
Škôlka od troch rokov
Štipendisti Rómskeho vzdelávacieho fondu si uvedomujú, že sú vo svojej komunite príkladom pre ostatných a dávajú najavo svoju hrdosť na rómsky pôvod.
Olívia ako pedagogička vidí problémy rómskych detí. Segregácia sa objavuje nielen v škole, ale už v predškolskom veku. Z materských škôl s prevahou rómskych detí si rodičia z majority postupne odhlasujú svojich potomkov.
Podľa učiteľky je dôležité, aby všetky deti navštevovali predškolské zariadenia už od troch rokov, nielen v predškolskom ročníku.
Na základe vlastnej skúsenosti vie potvrdiť, že deti, ktoré prišli zo znevýhodneného prostredia do škôlky včas, sa veľmi rýchlo integrovali. Kým sa dostali do prvej triedy, dokázali dobehnúť svoj hendikep a zaradiť sa medzi rovesníkov.
V Maďarsku to funguje
Do špeciálnych škôl by mohlo chodiť oveľa menej rómskych detí, ak by sa s nimi začalo pedagogicky pracovať v ranom veku. Ako pozitívny príklad Olívia spomína Maďarsko, kde musia všetky deti nastúpiť do predškolských zariadení už vo veku troch rokov.
Olívia si pamätá trojročné rómske dieťa, ktoré v čase nástupu do škôlky nerozprávalo, nevedelo chytiť do ruky farbičky, lebo nerozumelo, na čo slúžia. Za dva roky dobehlo svojich rovesníkov a vedelo odpovedať na otázky, recitovalo riekanky a rozprávky s ostatnými.
Tie deti, ktoré sa nedostanú do takejto komunity, sa svojho hendikepu možno nikdy nezbavia.
Štipendista Róbert
Róbert Hamburgbadžo vyrastal v Spišskom Hrhove na rómskom sídlisku. Nebola to osada, ale v tejto časti obce bývajú predovšetkým Rómovia. V školskej triede bol jediný Róm, a tak v detstve zažil aj iný typ segregácie, keď ho vylučovali rómske deti z dôvodu, že ho mali za gádža. Možno preto bol dlho introvertný, nechodil von medzi ostatné deti a radšej sa doma učil.
Vďaka podpore svojej učiteľky sa dostal na štátne gymnázium v Levoči, odkiaľ viedla jeho cesta do Bratislavy na Fakultu sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského. V tomto roku študuje v treťom ročníku.
„Od detstva som bol presvedčený, že vzdelanie je jediná cesta pre mladých Rómov,“ povedal.
Redakcia SME vybrala stážistov projektu Slovensko pre všetkých Čítajte Jeho vzťah k okoliu sa začal meniť počas strednej školy, keď si aj ostatní všimli jeho cieľavedomosť. Dnes ho v obci dávajú za príklad mladým a na ulici ho často zastavujú. Pýtajú od neho rady, ako sa dostať na lepšiu školu, ako študovať ďalej, či získať štipendium.
Róbert dostával štipendium od Rómskeho vzdelávacieho fondu počas prvých dvoch rokov štúdia. Vedel si z neho pokryť časť svojich nákladov na štúdium a mohol vrátiť pôžičku, ktorú potreboval na to, aby vôbec odcestoval do Bratislavy.
Študent uvádza, že sa dodnes pravidelne stretáva s negatívnymi predsudkami voči Rómom vo svojom okolí. Okrem aplikovanej ekonómie sa venuje žurnalistike a rómskym témam.
Vo voľnom čase pracuje pre televíziu Hiri, nedávno stážoval v denníku Sme. Už od strednej školy systematicky mení negatívny obraz, ktorý si vytvorila majoritná spoločnosť o Rómoch na Slovensku.
„Snažím sa, aby moje okolie zistilo, že sú aj pozitívne príklady Rómov. Študujem ale hlavne kvôli sebe, aby som nemal taký ťažký život, ako moji rodičia.“
Musia presvedčiť
Rozhovor s Viktorom Teru z prešovskej kancelárie Rómskeho vzdelávacieho fondu. V minulosti bol sám štipendistom nadácie, preto pozná problémy študentov zo Slovenska.
Mohli by ste popísať jednotlivé programy, ktoré fungujú aj na Slovensku?
Najznámejší je širokospektrálny štipendijný program The Roma Memorial University Scholarship Fund, ktorý je z hľadiska oceňovania dosiahnutých výsledkov otvorenou súťažou pre rómskych študentov. Je financovaný prostredníctvom Rómskeho vzdelávacieho fondu. Každoročne zabezpečuje granty pre približne tisíc študentov vysokých škôl a univerzít v strednej Európe a na Balkáne. Prioritnými oblasťami podpory sú právo a humanitné vedy - verejná správa, žurnalistika, politológia, sociológia, pedagogika a história. Študenti získajú podporu na základe dostupných zdrojov. Popri vysokoškolskom štipendijnom programe existuje aj podobný stredoškolský program, kde podporujeme aj mentorov, čiže učiteľov našich štipendistov, aby im pomáhali s prípravami na vysokoškolské štúdium.
Znamená to, že vaše štipendium dostane každý rómsky študent, ktorý o to požiada?
Vôbec nie. Máme prísne odborné kritériá, kde sa hlavný dôraz kladie práve na študijné výsledky. Predtým, ako študent získa štipendium, prebehne aj osobný pohovor, lebo chceme presne vedieť, koho podporujeme. Rómsky vzdelávací fond každý rok organizuje galaprogram, stretnutie so svojimi štipendistami. Nechceme byť iba donorom bez tváre, ktorý podporuje študentov len kvôli tomu, že sú Rómovia. Naším cieľom je aj budovanie aktívnej spoločnosti, novej elity hrdých mladých Rómov a Rómiek.
Čo chystáte ešte v tomto roku?
V druhej polovici novembra usporiadame v Košiciach náš klasický galaprogram, kam pozývame štipendistov. Pripravíme pre nich workshopy, ale chceme, aby budovali medzi sebou aj medziľudské vzťahy. Náš program je často jediný, ktorý spája rómskych vysokoškolákov z celého Slovenska. Je to vynikajúca možnosť aj na to, aby si mladí ľudia medzi sebou vymenili názory a skúsenosti.
Rómsky vzdelávací fond podporuje aj odborné konferencie. V polovici novembra chystáme v Bratislave stretnutie päťdesiatich rómskych učiteľov z celej Európy. Táto medzinárodná konferencia bude príležitosťou pre pedagógov, aby získali informácie, ako sa v okolitých štátoch darí riešiť odborné výzvy.
S akým cieľom nadácia vznikla?
V júli 2003 sa v Budapešti konala prvá rómska regionálna konferencia Rómovia v expandujúcej Európe: Výzvy do budúcnosti. Účastníckymi krajinami boli Bulharsko, Chorvátsko, Česká republika, Maďarsko, Macedónia, Rumunsko, Srbsko, Čierna hora a Slovenská republika. Konferencia bola spolufinancovaná Svetovou bankou, Open Society Institute, Európskou komisiou, UNDP, Radou Európskej rozvojovej banky a vládami Maďarska, Fínska a Švédska.
Na obdobie rokov 2005 až 2015 bolo Rómskemu vzdelávaciemu fondu pridelených približne 34 miliónov eur od ôsmich bilaterálnych donorov, súkromných nadácií a multilaterálnych agentúr.
Cieľom fondu je prispieť k zmenšeniu rozdielov vo vzdelávacích výsledkoch Rómov a Nerómov prostredníctvom programov a krokov, ktoré podporujú kvalitné vzdelávanie Rómov, vrátane zbližovania vzdelávacích systémov.
Hlavným cieľom Rómskeho vzdelávacieho fondu je podporovať rozvoj a implementáciu vzdelávacích politík, ktoré prispievajú k začleňovaniu Rómov do vzdelávacích systémov.
Príspevok bol prevzatý z denníka Új Szó. Upravené.
Autor: Andras Nagy, denník Új Szó
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
