SME

Žiadali zrušiť výstavbu rómskej školy, teraz žalujú štát a mesto

Poradňa pre občianske a ľudské práva žaluje štát a mesto Stará Ľubovňa za segregáciu rómskych detí.

Snímka z otvorenia novej modulovej základnej školy v mestskej časti Starej Ľubovne Podsadok, 2. septembra 2015.Snímka z otvorenia novej modulovej základnej školy v mestskej časti Starej Ľubovne Podsadok, 2. septembra 2015. (Zdroj: TASR - Oliver Ondráš)

BRATISLAVA. Štát zastúpený ministerstvom školstva i mesto Stará Ľubovňa čelia žalobe za segregáciu rómskych detí vo vzdelávaní. Verejnú žalobu podala ešte na jar podľa antidiskriminačného zákona Poradňa pre občianske a ľudské práva za segregáciu detí v škole v mestskej časti Starej Ľubovne s názvom Podsadek.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Školu v Podsadku dlhodobo navštevujú len sociálne znevýhodnené rómske deti.

Obe strany sa dnes zišli na Okresnom súde Bratislava III, sudkyňa však pojednávanie odročila na 2. február budúceho roka. Dôvodom je doplnenie dokazovania v návrhu.

SkryťVypnúť reklamu

Pridali novú rómsku školu

Poradňa v súdnom konaní namieta, že samospráva a zodpovedné štátne orgány vrátane ministerstva školstva neprijímaním opatrení na odstránenie segregácie rómskych detí v príslušnej základnej škole porušujú domáce a medzinárodné právne predpisy na ochranu pred diskrimináciou.

Namiesto prijatia opatrení na ochranu pred ňou rozšírili kapacity školy vybudovaním modulovej prístavby, ktorá bola otvorená tento školský rok.

Toto opatrenie považuje poradňa za nesystémové a podľa nej segregáciu rómskych detí v škole len ďalej udržiava. Navrhovatelia preto žiadali mesto i rezort školstva, aby prijali opatrenia na ochranu pred diskrimináciou ako aj opatrenia na jej odstránenie, no nestalo sa.

Takisto žiadali zastavenie výstavby modulovej školy v Podsadku vedľa školy, ktorá funguje v mestskej časti od roku 1996. Modulová škola však od 2. septembra funguje, otvoril ju sám minister školstva Juraj Draxler.

SkryťVypnúť reklamu

Poradňa žiada opatrenia a plán

V žalobe na ministerstvo i na mesto sa tiež uvádza, že žalovaní porušili zásadu rovnakého zaobchádzania.

„Trváme na tom, že neboli prijaté opatrenia a žiaci v Podsadku sú vzdelávaní v etnicky homogénnej škole v rozpore s ich základným právom na vzdelávanie,“ povedala advokátka spolupracujúca s Poradňou pre občianske a ľudské práva Stanislava Liptáková.

Slovensko sa podľa Štefana Ivanca z poradne v mnohých medzinárodných zmluvách zaviazalo zabezpečiť deťom také vzdelanie, ktoré ich pripraví na život v slobodnej spoločnosti. Naša krajina by preto mala podľa neho znížiť segregáciu, pretože to je v záujme rómskych detí, v záujme všetkých detí a rovnako to je aj dobré pre spoločnosť.

„Nemáme námietky proti rozširovaniu kapacít škôl prostredníctvom výstavby modulových, no namietame segregáciu rómskych detí,“ poznamenal.

SkryťVypnúť reklamu

Navrhovateľ, ktorým je poradňa, stále trvá na tom, aby súd nariadil znalecké posudzovanie, ktoré zistí súčasný stav a určí konkrétne opatrenia na odstránenie diskriminácie, a teda vypracuje desegregačný plán.

Štát oponuje spádovosťou

Ten by podľa Ivanca obsahoval opatrenia, ako je napríklad racionalizácia školských kapacít v iných školách v meste, prepracovanie školských budov tak, aby mohli rómske deti chodiť aj do nich ako aj zabezpečenie školskej dopravy pre rómske deti, pretože ich rodičia sa boja napríklad nebezpečenstva na cestách.

„Odstraňovanie segregácie nie je jednoduché a vyžaduje si komplexné riešenia,“ povedala advokátka Stanislava Liptáková. Sudkyňa však momentálne dôvod na znalecké dokazovanie nevidí.

Ministerstvo školstva sa obhajuje tým, že nejde o segregáciu, pretože to nespĺňa „pojmové znaky segregácie v zmysle antidiskriminačných predpisov“. Podľa právnej zástupkyne rezortu Martiny Hlavajovej nejde o prípad, keď je určitá skupina ľudí, v tomto prípade žiakov, vzdelávaná v základnej škole pre etnické kritériá.

SkryťVypnúť reklamu

„V tomto prípade sú žiaci vzdelávaní v škole v Podsadku z dôvodu ich príslušnosti k spádovej škole v školskom obvode, v ktorom majú trvalý pobyt v zmysle zákona,“ vysvetlila.

Podľa mesta je to logické

Ako na ňu nadviazala právna zástupkyňa Starej Ľubovne Katarína Železníková, škola vznikla v roku 1996, je to právny subjekt, ktorý existoval a teraz riešili len jeho dostavbu. Pôrodnosť v tejto časti mesta je podľa jej slov veľmi vysoká, a tak bola dostavba školy nevyhnutná.

„Mesto vytvorilo rovnaké podmienky pre rómske i nerómske deti, pričom do tejto školy môžu chodiť nielen rómske deti, ale všetky deti, ktoré bývajú v tejto mestskej časti. Rodičia ich totiž môžu umiestňovať do ktorejkoľvek školy v Starej Ľubovni, my ich nenútime dávať deti do Podsadku,“ povedala s tým, že momentálne však túto školu navštevujú len rómske deti.

SkryťVypnúť reklamu

Za desať rokov sa v mestskej časti Podsadek podľa nej narodilo 445 detí s trvalým pobytom, preto sa mesto začalo zaoberať otázkou rozšírenia kapacity tejto školy, ktorá fungovala v dvojzmennej prevádzke, pričom hrozila trojzmenná.

Umiestňovanie do tejto školy je logické, pripomenula a pokračovala, že po finančnej stránke je cestovanie inam pre rodičov finančne náročné, keďže jedna trasa stojí 20 centov a vzdialenosť najbližšej školy je približne tri kilometre po frekventovanej ceste.

„Mesto v mestskej časti plánuje výstavbu ďalších 200 rodinných domov, čiže počíta s prírastkom najmä mladých rodín. Cena stavebného pozemku sa pohybuje od 30 eur za meter štvorcový, čo znamená, že to nebudú pozemky pre znevýhodnených,“ vysvetlila Železníková.

Škola podľa jej slov nie je určená len pre rómske deti. To, že ju navštevujú len rómske deti, vidí ako dôsledok demografického vývoja, pričom v tomto školskom obvode sa ročne narodí 50 detí, z toho dve či tri nie sú rómske.

SkryťVypnúť reklamu

„Touto cestou by som vás rada pozvala, aby ste sa prišli pozrieť, aká je výučba v základnej škole Podsadek z hľadiska formálneho i materiálneho,“ dodala.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Domov

Komerčné články

  1. Zober loptu, nie mobil. Cieľom je prepojiť úspešných športovcov
  2. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto?
  3. Slováci investujú viac, vo fondoch majú už 14 miliárd eur.
  4. Otvorili najmodernejšiu kliniku pre neplodné páry na Slovensku
  5. Slovenské dôchodky nemá kto zachrániť
  6. Plátené tašky a opakované použitie
  7. Kupujete si dovolenku? Nezabudnite na poistenie storna!
  8. Národný futbalový štadión prináša do ekonomiky milióny
  1. Zober loptu, nie mobil. Cieľom je prepojiť úspešných športovcov
  2. Čo vám hrozí, keď si neliečite alergiu
  3. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto?
  4. Slováci investujú viac, vo fondoch majú už 14 miliárd eur.
  5. Oslava ako v Hollywoode: Kaufland má narodeniny, pozýva aj vás
  6. Slovenské dôchodky nemá kto zachrániť
  7. Otvorili najmodernejšiu kliniku pre neplodné páry na Slovensku
  8. Sigord – les, kde sa stretáva zodpovedné hospodárenie s turizmom
  1. Otvorili najmodernejšiu kliniku pre neplodné páry na Slovensku 16 803
  2. Národný futbalový štadión prináša do ekonomiky milióny 5 427
  3. Slovenské dôchodky nemá kto zachrániť 5 101
  4. Ženy nepatria za volant? Majiteľ autoškoly má iný názor 4 570
  5. Plátené tašky a opakované použitie 3 779
  6. Prenájmom bytu môžete zlepšiť životy 3 307
  7. Vírus HPV môže mať až 80% sexuálne aktívnych ľudí 2 971
  8. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto? 2 968
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Martin Madej stvárňuje Jozefa Tisa v inscenácii Hitlerov prezident a hrá ho spôsobom, kedy je aj divák na pochybách, či v Tisovi nebolo trochu ľudskosti.

V divadle hrá Jozefa Tisa.


2
Premiér Fico s kolegami zo Smeru počas parlamentnej schôdze.

Prečo naši politici nerozumejú, keď im Rusi hovoria, že nás napadnú?


51
17. november v Bratislave.

To, že zo všetkých sviatkov zmizne práve 17. november, dokazuje, že sme neustrážili demokraciu.


Veronika Šikulová 28
Coco Gauffová vo finále Roland Garros 2025.

Gauffová zdolala Sabalenkovú v druhom grandslamovom finále.


a 1 ďalší 2

Sportnet

Slovenská cyklistka Viktória Chladoňová.

Slovenská cyklistka je v celkovej klasifikácii v TOP 10.


Protestujúci fanúšikovia klubu Brescia Calcio.

V Serie A strávil dovedna 23 sezón.


TASR
Ilustračná fotografia.

Na zápase bolo prítomných 40 policajtov, fanúšikom sa však podarilo utiecť do vedľajšieho lesa.


TASR
Futbalisti FC Spartak Trnava.

S už bývalými zverencami sa prišli rozlúčiť aj Michal Gašparík s asistentom Mariánom Hodulíkom.


TASR
SkryťZatvoriť reklamu