BRATISLAVA. Vo viacerých mestách boli v uplynulých dňoch workshopy zamerané na ochranu práv príslušníkov národnostných menšín žijúcich na Slovensku. Tí potvrdili, že komplexný prístup k riešeniu problematiky menšín je potrebný, agentúru Sita informoval tlačový odbor úradu vlády.
Stretnutia s tými najviac zainteresovanými, teda s príslušníkmi menšín, zorganizoval Úrad splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny.
V Banskej Bystrici, Košiciach a v Bratislave diskutovali o príprave návrhu Akčného plánu ochrany práv osôb patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám na roky 2016 - 2020.
Získali podnety
Cieľom workshopov bolo zabezpečiť participatívny prístup a umožniť čo najväčšiemu počtu príslušníkov menšín, ale aj širokej verejnosti vyjadriť sa k tejto problematike.
"Účastníci zhodnotili systémový a celistvý prístup k tejto problematike ako aj úsilie o kontinuálne zefektívňovanie systému podpory kultúry národnostných menšín a etnických skupín," vysvetlil tlačový odbor.
Diskusia priniesla veľa užitočných a konštruktívnych podnetov k analýze silných a slabých stránok, príležitostí a ohrození vo vzťahu k postaveniu a právam osôb patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám.
Pripomienky a odporúčania, ktoré odzneli na workshopoch, využijú autori akčného plánu ako podklad k ďalšiemu zlepšeniu návrhu.
Komplexný prístup
Úrad splnomocnenca pre menšiny predstavil na stretnutiach návrh akčného plánu, ktorý je zložený zo siedmich operačných cieľov.
Ciele zahŕňajú legislatívu, kultúru, výchovu, vzdelávanie, jazyk, podporu rozvoja participatívnych mechanizmov, úlohy médií a výskumu, ktoré sa týkajú národnostných menšín a etnických skupín.
Návrh Akčného plánu ochrany práv osôb patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám sa vypracúva na základe uznesenia vlády z tohto roku. Povinnosť vypracovať plán vyplýva zo schválenej Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv na Slovensku.
Predsedníčka výboru pre národnostné menšiny a etnické skupiny Mária Jedličková zriadila preto dočasnú pracovnú skupinu, v ktorej je päť odborníkov z oblasti práv osôb patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám a päť zástupcov štátnej správy.
Jedenáste prikázanie: Nevyženieš!
Po prvý raz vystavil František Guldan svoju „kolekciu vyhnanstiev“ v Levoči, vtedy ju nazval Spišské exody. Zobrazovala deväť vĺn nútených odchodov ľudí v 20. storočí zo svojich domovov na Slovensku – či už ich príčiny boli sociálne, etnické, náboženské, rasové, alebo politické.
Slováci, ktorí húfne odchádzali do Ameriky; Maďari, ktorí odišli, lebo nesúhlasili so vznikom Československa v roku 1918; českí učitelia i úradníci s rodinami, ktorí museli opustiť autonomistické Slovensko po októbri 1938; Židia, ktorých deportovali a vyvraždili; Rómovia vyvezení do pracovných táborov a likvidovaní jednotkami SS; ľudia z východného Slovenska, ktorých v roku 1945 odvliekli do gulagov; Nemci, ktorých koncom vojny evakuovali od nás ešte na príkaz Himmlera a ktorých potom povojnové Československo odsunulo z ich z dávnej vlasti; Maďari, ktorých vysídľovali do Česka; tí, ktorí odišli v obave pred vojakmi Červenej armády i na protest proti obnoveniu ČSR; protikomunistická emigrácia po roku 1948; utečenci postrieľaní pri železnej opone; politickí väzni, rozprášení rehoľníci a rádové sestry, „kulaci“, ktorí skončili v žalároch i „buržuji“ evakuovaní z ich bytov v rámci Akcie B; desaťtisíce emigrantov po auguste 1968; nové vlny po roku 1989. Posledný obraz venuje maliar Rómom, ktorí, ako hovorí Rado Gumulák z Charity, začali „nie celkom dobrovoľne“ odchádzať na Západ.
Výstava, prirodzene, nezobrazuje tých, ktorí sa rozhodli odísť za prácou, novými príležitosťami či štúdiom už zo slobodnej spoločnosti – hoci by sme napríklad radi vedeli, koľkí z tisícok študentov v zahraničí sa vrátia domov.
Ako sa s takýmito dejinami plnými násilných rezov, ruptúr a ochudobnení dá pestovať kontinuita v dodržiavaní pravidiel slušnosti, právneho štátu, vzájomnej úcty a tolerancie, ako sa dá kultivovať občianska spoločnosť?
