Text: Alena Štifilová
Dvere regeneračného centra otvára takmer nahý, len v krátkych nohaviciach podobných spodnej bielizni. V miestnosti sú štyri masérske stoly, fitlopta a veľké zrkadlo.
Matej Tóth leží na stole, občas nadvihne niektorú časť tela, viac ako cvičenie to pripomína jogínsku meditáciu. „Nevystrkuj zadok,“ potichu ho koriguje fyzioterapeut Denis Freudenfeld a presunie ruky na iné miesto tela. „Vytiahni krk, hlava natiahnutá, držíme, výborne.“
SME+
Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.
„Hoci to tak nevyzerá, ide o namáhavé cviky. Maťo sa musí maximálne sústrediť,“ vysvetľuje svoju počiatočnú nevrlosť fyzioterapeut.
Po tom, čo sa Matej v auguste vrátil z Pekingu so zlatou medailou, nastal okolo jeho osoby mediálny ošiaľ. Mať majstra sveta v chôdzi na päťdesiatkilometrovej trati je pre slovenskú atletiku historická udalosť.
Posledným veľkým, ešte československým úspechom bola zlatá medaila Jozefa Pribilinca na olympiáde v Soule v roku 1988.
Ráno sa hýbe ako batoľa
Deň s ním sa začína naším meškaním. Pred budovu Dukly vedľa futbalového štadióna v Banskej Bystrici prichádzame štyri minúty po ôsmej. Ešte netušíme, že deň Mateja Tótha je rozpočítaný na minútu presne a práve sa nám podarilo narušiť mu tréning začínajúci sa metódou DSN, čiže dynamickou neuromuskulárnou stabilizáciou.
Vychádza z pohybových a polohových vývojových štádií dieťaťa v prvom roku a laicky povedané snaží sa napodobniť spôsob, akým sa pohybujú batoľatá.
Tie napríklad pri otáčaní z chrbátika na bruško používajú rovnaké svaly ako dospelí, ale robia to cez ramenný kĺb a bedrový kĺb. Z tohto poznatku vychádzajú športoví fyzioterapeuti, spevnenie kĺbu nie je nikdy viazané na svaly príslušného kĺbu, ale je vždy spojené s globálnou svalovou súhrou.
Je to prirodzený a efektívny spôsob pohybu. Stačí sa ho naučiť a správne predýchať. To je oporný pilier DNS – rozdýchavanie bránice, ktorá hrá hlavnú stabilizačnú funkciu a zväčšuje kapacitu pľúc. Všimnite si, aké vypučené brušká majú malé deti, dýchajú do bránice, vedia, čo je pre ne najlepšie.
„Je to mravčia práca, DNS cvičím už niekoľko rokov a stále sa mám v čom zlepšovať,“ hovorí Matej. „Vlani sme na tom začali pracovať intenzívnejšie, aj to môže byť jednou z príčin, prečo som sa tak zlepšil. Prináša to úspech. Cítim sa lepšie, tréning mi ide ľahšie.“
8.30 h. Po tréningu s fyzioterapeutom odchádza na štadión. (zdroj: SME - Ján Krošlák)Von! Bez ohľadu na počasie
Tridsať minút dnes stačí, vonku čaká tréner Matej Spišiak. Je krásny slnečný deň, radosť prechádzať sa medzi popadaným lístím. Chodci trénujú na štadióne a v jeho okolí, niekedy sa vyvezú na novú cyklotrasu medzi Sliačom a Zvolenom. Má pekný rovný asfalt, ktorý je podmienkou, na lesnú cestičku vybehnúť nemôžu.
„Sme na úplnom začiatku prípravy,“ hovorí Matej Spišiak, „preto sú tréningy jednoduché. Chodíme všeobecnú vytrvalosť, trénujeme na jednu fázu, denne asi hodinku.“
Počas nej prejde trojica profesionálnych chodcov Matej Tóth, Anton Kučmín a Dušan Majdán desať kilometrov, tréner ich sprevádza na bicykli, podáva iontové nápoje, vizuálne kontroluje techniku chôdze.
O dva týždne už bude mať so sebou kameru a všetko nakrúcať, tréning dostane iný rytmus, striedať sa budú dlhšie a krátke trasy, rýchlosť chôdze sa prispôsobí tempu pretekov.
Chodci trénujú po celý rok vonku, každý deň od pondelka do nedele, bez ohľadu na počasie. V zime im viac ako mráz prekáža ľad a sneh, je príčinou svalových zranení, nepomáhajú ani tenisky s hrubšou podrážkou a zimným dezénom.
„Chôdza je o technike. Čím efektívnejšia, tým lepší výkon. S diagnostikou techniky veľmi pomáha fyzioterapeut,“ vysvetľuje tréner.
S trénerom Matejom Spišiakom (na bicykli) a profesionálnymi chodcami Antonom Kučmínom a Dušanom Majdánom. (zdroj: SME - Ján Krošlák)Úplne prirodzený pohyb
Atletická chôdza, mimochodom jedna z najstarších olympijských disciplín, má dve základné pravidlá.
