„Gusto, ktorý mal službu dozorného hangáru, prišiel ráno o pol piatej a poslal strážneho spať na strážnicu. My sme zatiaľ naliali do lietadla horúci olej, naštartovali motor a hybaj do slobodného sveta,“ referuje z Chicaga dnes 86-ročný Vladimír Krman.
Úteky za slobodou
Príbehy ľudí, ktorí sa rozhodli uniknúť z bývalého Československa za Železnú oponu.
Prečítajte si tiež:
Ihnačák ušiel loďou. A volal Lukáčovi
Cyklista Hutyra si zhotovil balón a uletel
Barón začínal na farme. Dnes je v Sieni slávy
Rodičia chceli mať z neho bankového úradníka, ale Vladimírovi učarovali lietadlá. Ukončil štúdium na Obchodnej akadémii a v roku 1948 vstúpil do vojenského letectva. To už mal za sebou tri roky lietania v bratislavskom aeroklube. V armáde to dotiahol na poručíka, no jeho ďalší služobný postup viazol z dôvodu slabej politickej aktivity.
„Inštruktori lietania, ktorí boli v komunistickej strane, dostávali povýšenia, ja som zostával pozadu. Dokonca žiaci, ktorých som len nedávno vyškolil, mali vyššiu hodnosť než ja,“ vysvetľuje Krman. S podobnými problémami v tom čase zápasil aj jeho bratranec Jozef Fleischhacker a ich kamarát Gustáv Molnár. Oboch zaradili k mechanikom a márne sa dožadovali zaradenia do pilotného výcviku.
„Na politickom školení nám jeden pracovník z učilišťa prehováral do duše. Vyžmýkam z vás krv, tak ako tu sedíte, ak sa ihneď nezlepší vaša politická a bojová príprava.“
Krycí názov Domino
Pri spoločných posedeniach v bratislavských kaviarňach sa zrodil plán úteku. Kamaráti mu dali krycí názov Domino, podľa aktuálneho šlágra, ktorý hral orchester Juraja Bercelera v bratislavskej Redute. Časť textu piesne vyjadrovala cieľ, pre ktorý sa trojica odhodlala na riskantný krok. „Chcem dúfať a veriť, že nadišiel čas, keď život môj zmení sa vo svet plný krás, v jednu krásnu melódiu, ktorá večne srdcom znie.“
Na útek na Západ poslúžil letcom nemecký stroj Arado-96 (C2), ktorý počas druhej svetovej vojny používala Luftwafe ako cvičné a ľahké bojové lietadlo. Mašina bola po generálke, ale dvaja mechanici na nej zámerne nachádzali ešte drobné nedostatky, aby lietadlo nezaradili do výcviku.
Zmenou kurzu a letom nižšie pri zemi sa pri Viedni vyhli ruským stíhačkám, ktoré strážili nebo nad sovietskou okupačnou zónou a mierili na Západ. Pristali na letisku v Grazi, ktorý bol pod britskou správou. „Chceli sme letieť čo najďalej na Západ, ideálne do americkej zóny, ale ručička ukazovateľa paliva sa neúprosne blížila k nule,“ dodá Krman.
Na zemi sa k nim okamžite rozbehli postavy v modrých uniformách, ktoré mierili na nich puškami. „Neboli sme si istí, či letisko medzičasom nezmenilo majiteľa, ale boli to Rakúšania. Vzali nám pištole a odviedli nás do hangára. Keď vyrozumeli, že žiadame o azyl a videli, ako sa trasieme od zimy, počastovali nás čajom s rumom.“
