Text: Juraj Kalina, Historický ústav SAV
„Na rozhodujúce okamihy svojho raného detstva sa dokážete rozpamätať. Nikdy nezabudnem na moment, keď moji rodičia nasadli v Československu na motorku a ušli. Mňa nechali u starých rodičov. Ešte dnes počujem ten zvuk motorky,“ spomínala po rokoch niekdajšia najžiadanejšia tvár sveta Pavlína Pořízková.
Úteky za slobodou
Príbehy ľudí, ktorí sa rozhodli uniknúť z bývalého Československa za Železnú oponu.
Prečítajte si tiež:
Cyklista Hutyra si zhotovil balón a uletel
Traja slovenskí kamaráti uleteli na nemeckom lietadle k Britom
Barón začínal na farme. Dnes je v Sieni slávy
Aj do života supermodelky a jednej z najkrajších žien planéty zasiahla neúprosne studená vojna.
Dvadsiateho prvého augusta 1968 bol Jiří Pořízka ako každý deň na ceste do práce. Nepriateľ ľudu, bývalý skaut odsúdený za rozvracanie republiky, strávil po návrate z vojenskej služby dva a pol roka za mrežami. Nádeje Pražskej jari vystriedali sovietski okupanti, chaos, informácie o streľbe a mŕtvych.
Pořízkovci neváhali. Musia preč! Keďže nemali auto, ale iba motorku, vzali si so sebou pár len vecí a urobili nesmierne ťažké rozhodnutie. Svoje jediné dieťa, trojročnú Pavlínku, nechali v Prostějove u starých rodičov. Počítali s tým, že keď sa im útek podarí a situácia sa upokojí, vezmú si ju k sebe. Prerátali sa.
„Myslel som si, že civilizovaný spôsob riešenia podobných situácií je taký, aby dieťa prišlo neskôr za nami,“ vysvetľoval po rokoch pre Mladú frontu Pořízka.
Písali prezidentovi, prosili Červený kríž
Rodičia sa po pobyte v utečeneckom tábore usadili vo Švédsku, kde začal Jiří Pořízka študovať a manželka Anna sa zamestnala ako zdravotná sestra. V Československu ich v neprítomnosti odsúdili za nedovolené opustenie republiky na tridsať a osemnásť mesiacov odňatia slobody, prišli o všetok majetok a s komunistickým režimom začali boj o dieťa.
