Z Omarovho domu vidno celý východný Jeruzalem. Kým sa neotočíte chrbtom. Po dvoch izraelsko-palestínskych vojnách chceli jeho pozemok kúpiť, dom zbúrať, vyvlastniť. Omar sa však nevzdal a dnes má za domom betónový múr, aby s rodinou neohrozoval Izrael. Múr s vlastným tunelom, ktorý osadu Al-Walaj odstrihol od sadov a polí, práce v Jeruzaleme aj nemocnice v Betleheme.
Príbeh Omara Shananeira z palestínskej osady, ktorý v knihe Oči zasypané pieskom opísal poľský reportér Pawel Smolenski, nie je na izraelskom území výnimkou. A nie je nezvyčajný ani na desiatkach iných miest na svete, kde v posledných desaťročiach vznikli ochranné bariéry, múry či ostnaté ploty, ktoré majú chrániť štáty pred rôznymi nástrahami.
Aktivista Tomáš Rafa: Múry máme v hlavách Čítajte Múrov je viac
Keď pred dvadsiatimi šiestimi rokmi padol Berlínsky múr, na svete zostávalo dvanásť bariér, väčšinou mimo Európy. Dnes ich počet prudko narastá a podľa dát Elisabeth Valletovej z Univerzity of Quebec v Montreale je plotov či múrov na hraniciach vyše 65. Výrazne ich počet narástol po útokoch na newyorské dvojičky z 11. septembra 2011.
Aj keď dôvodom môžu byť zvýšené bezpečnostné opatrenia po útokoch a následná nestabilita na Blízkom východe, podľa Valletovej je príčina jednoduchá - globalizácia. Stavba múrov dnes nemá slúžiť na ohraničenie vonkajšej línie štátov, ale ako zdanlivé riešenie dvoch hrozieb: migrantov a utečencov.
Budovanie ochranných hradieb nie je v ľudskej histórii nijakou novinkou. Čína po stáročia stavala stovky kilometrov veľkolepých múrov, ktoré mali chrániť krajinu pred nájazdmi kočovných kmeňov, najmä Mongolov. V časoch dynastie Ming v 16. storočí malo opevnenie, ktoré dnes poznáme ako Veľký čínsky múr, asi osemtisíc kilometrov.
Zátarasy pred nájazdmi nepriateľov vznikali aj v Európe – Rimania pred obavami z barbarov postavili na severe dnešného Anglicka 117 kilometrov dlhý Hadriánov val, jeho pozostatky sa dodnes dajú nájsť. Podobne ako Offov val vo Walese dnes tvorí bývalá hranica takmer totožnú hranicu medzi Anglickom a Škótskom.
Najstráženejšia hranica
Ešte predtým, ako Berlín rozdelil múr, sa na dve časti definitívne rozdelili aj krajiny na Kórejskom polostrove. „Stále sú tu nejaké hrozby,“ hovorí pre denník Guardian Lee Jae-geun, ktorý dnes žije na jedinom obývanom mieste v demilitarizovanej zóne medzi KĽDR a Kórejskou republikou.
Ak sa chce dostať k svojim poliam s úrodou, musí prejsť cez vojenské stanovište. Napätie medzi krajinami však často spôsobuje, že Lee je od hospodárstva či domácich zvierat aj niekoľko dní odstrihnutý.
Aj keď štyri kilometre širokú a 248 kilometrov dlhú demilitarizovanú zónu údajne netvorí múr, ale niekoľko plotov, ide stále o najstráženejšiu a najnepriechodnejšiu hranicu na svete.
Zatiaľ čo kórejská hranica mala krajiny rozdeľovať, bariéry v severoírskom Belfaste v sedemdesiatych rokoch nazývali „mierovými“. Dodnes je ich tu 99. Počas tridsiatich rokov napätia medzi protestantskými a katolíckymi komunitami zomrelo asi 3600 ľudí.
