Pred 26 rokmi sa nám ani nesnívalo o tom, aká doba nás čaká. Nikto z nás si nemyslel, že spolu so slobodou a demokraciou sa do našich životov vkradne aj pravicový extrémizmus, rasizmus a xenofóbia. Bohužiaľ, v súčasnosti sa naša doba až nebezpečne podobá na tridsiate roky minulého storočia, kedy hospodárska kríza a nespokojnosť obyčajných ľudí vyniesla k moci Hitlera a nacisti rozpútali peklo na zemi. Rovnaké dôvody a ľahostajnosť mlčiacej väčšiny vyniesli do kresla župana Mariana Kotlebu a jeho holohlavých chlapcov. Aby sa situácia nezopakovala a ľudia sa prebudili, vznikla iniciatíva NIE v našom kraji, v ktorej jednou z hlavných postáv je doktorka Ingrid Kosová, občianska aktivistka a duša občianskeho združenia Quo Vadis. S Ingrid Kosovou sa zhováral Braňo Oláh.
Ako sa zrodil nápad na vytvorenie iniciatívy NIE v našom kraji?
Mariana Kotlebu osobne považujem za fašistu, ktorý nemá zábrany glorifikovať Slovenský fašistický štát, útočiť na menšiny a najnovšie utečencov. Tento extrémista, schovávajúci sa za masku patriota, už takmer dva roky každým rozhodnutím potvrdzuje to, čoho sme sa báli (že je nekompetentný) a v čo sme zároveň dúfali (že ho jeho nekompetentnosť znemožní). Aj keď rešpektujeme demokraticky zvoleného verejného činiteľa, sme presvedčení, že výmena uniformy za oblek nespôsobí zmenu ideológie alebo presvedčenia. Ako občianski aktivisti a aktivistky sme sa rozhodli monitorovať činnosť Mariana Kotlebu a v prípade jeho pochybení informovať o tom širokú verejnosť, aby jeho popularita, idúca ruka v ruke so zvyšovaním nenávisti voči Rómom a najnovšie i utečencom, nerástla. Naším úsilím je ukázať, že extrémisti do verejných funkcií nepatria, pretože ich jedinou agendou je rozdúchavanie nenávisti, rozsievanie strachu a ochromenie rozvoja mesta, kraja či štátu. NIE treba povedať v meste, kraji i v krajine.
S akými reakciami verejnosti ste sa stretli po tom, ako ste s vašou iniciatívou vyšli na svetlo božie?
Žijeme v zložitom období. Nemôžeme viniť ľudí za to, že majú strach, alebo sú natoľko frustrovaní z politickej situácie a chudoby na Slovensku, že skôr ako nám uveria povrchným a zdanlivo jednoduchým riešeniam. Od nich sme podporu ani neočakávali. No na druhej strane, ani mnoho z tých, ktorí zdieľajú naše názory, nemá chuť, či odvahu vyjadriť svoj odmietavý postoj verejne a zapájať sa aktívnejšie do všetkých podujatí, ktoré organizujeme. Len hŕstka ľudí považovala Kotlebu za nebezpečenstvo, kým sa jeho negatívna rétorika orientovala zväčša iba na Rómov. Paradoxne, Kotlebove postoje voči migrantom, či zastavenie dotácií pre divadlá našej iniciatíve pomohli.
Čo je cieľom vašej iniciatívy, čo by ste chceli dosiahnuť?
Uvedomujeme si, že Banskobystrický samosprávny kraj je pre Ľudovú stranu Naše Slovensko len odrazový mostík. Úsilie dostať sa do Národnej rady Slovenskej republiky berieme vážne a považujeme ho za potenciálne ohrozenie demokracie a ľudských práv na Slovensku. Spoločným úsilím sa tento vývoj pokúšame zvrátiť. Iniciatívou nášho kraja, a pevne dúfame, že i celého Slovenska, chceme uchrániť našu krajinu pred kontamináciou extrémistickými ideami, ako aj nekompetentnosťou, ktorá poškodzuje úsilie vytvárať zo Slovenska krajinu pre všetkých.
Keď sa obzrieme do minulosti, ako dnes vidíte dôvody, prečo pravicový extrémista vyhral voľby v povstaleckom Banskobystrickom kraji?
Už dlhodobo sme na Slovensku svedkami toho, ako sa problémy Rómov zneužívajú v politických kampaniach takmer všetkých politických elít a strán. Ponúkaním zdanlivo jednoduchých riešení a využívaním frustrácie ľudí z politického vývoja na Slovensku sa Marianovi Kotlebovi darí získavať podporu najmä u ľudí, ktorí latentne živia svoj odpor voči Rómom a najnovšie voči migrantom, či voči vládnucej strane Smer. Jeho jednoduchý slovník bez ponúkania reálnych a odborných riešení je pre mnohých frustrovaných ľudí postačujúcou alternatívou.
Ako hodnotíte doterajšiu prácu Mariana Kotlebu vo funkcii župana?
Nekompetentný výkon funkcie bez predchádzajúcich skúseností, klientelizmus či rodinkárstvo, zneužívanie kompetencií a funkcie verejného činiteľa, arogancia moci, neschopnosť viesť konštruktívny dialóg, klamstvá a zavádzanie občanov, neplnenie sľubov, rozhodovanie na základe vlastnej zvrátenej ideológie a nie v prospech kraja či zvyšovania životnej úrovne, likvidácia strategického podniku (BRSC, a. s.), ochudobnenie kraja o 19 miliónov zastavením dôležitých investičných európskych projektov. To je práca Mariana Kotlebu za takmer dva roky v pozícii predsedu kraja.
Myslíte si, že súčasná slovenská spoločnosť si dostatočne uvedomuje nebezpečenstvo pravicového extrémizmu?
Nie. Po prvé, ide o pojem, ktorému málokto rozumie, respektíve takmer každý ho chybne alebo nedostatočne klasifikuje. Po druhé, ukazuje sa, že ľudia v kraji nepovažujú Mariana Kotlebu za hrozbu demokracie. Pojmy ako fašista a neonacista v súvislosti s Kotlebom vidia mnohí ako nadsadené a nepravdivé. Mnohými je považovaný za človeka, ktorý len radikálnejšie, no pravdivo pomenoval súčasnú situáciu na Slovensku. Dôkazom, že útočenie na emócie ľudí funguje je fakt, že takmer nikto nepotrebuje odpočet plnenia predvolebných sľubov a za každým upozornením na fakty o jeho nekompetentnosti ľudia vidia len štvavú kampaň vládnucej strany Smer a nepravdivé očierňovanie Mariana Kotlebu. Tým sa stáva martýrom, obeťou. Nahráva mu i fakt, že takmer nikto z obyčajných ľudí, a dokonca ani mnohí starostovia, nepoznajú kompetencie a právomoci župana, teda ani nevedia, čo je náplňou jeho činnosti a aké záväzky voči obyvateľom mu z funkcie predsedu kraja vyplývajú. Potom sa nemôžeme čudovať, že od neho nepožadujú zodpovednosť za plnenie svojich záväzkov.
Marian Kotleba je vo funkcii už dva roky. Ako sa za ten čas zmenil alebo nezmenil život Rómov v Banskobystrickom kraji?
Ak áno, tak len k horšiemu. Sme svedkami toho, ako politickí lídri v snahe o získanie voličov kopírujú Kotlebovu rétoriku. Každým týmto výrokom stúpa napätie v krajine. Rasizmus a nenávisť voči Rómom sú omnoho otvorenejšie. Tak to vnímam ja, Rómka. Verím, že Nerómovia súhlasiť nebudú. Prečo aj? Veď ich sa to netýka.
Čo je podľa vás potrebné urobiť a zmeniť, aby v demokratickej a občianskej spoločnosti, za ktorú sa Slovensko považuje, nevyhrávali voľby extrémisti?
Veľká miera politickej zodpovednosti je na pleciach našich zvolených lídrov. Na jednej strane vyhlasujú, že extrémizmus je neprijateľný, na strane druhej poskytujú stále radikálnejšie vyhlásenia. Neriešenie rómskej problematiky a odmietavý postoj k utečencom tiež nie sú vhodnými nástrojmi v boji proti extrémistom. Po nepodpísaní projektov pre Divadlo Štúdio tanca či Bábkové divadlo na Rázcestí sa ani jeden minister nevyjadril verejne na podporu divadiel. Solidárnosť je prázdnym a neukotveným pojmom v strategických dokumentoch bez aplikácie v praxi. Tej budú ľudia schopní len vtedy, keď sami budú mať pocit naplnenia – materiálneho i duchovného. Sme na začiatku dlhej cesty alebo na konci cesty k ľudskosti?
Autor: Romano nevo ľil
