Text: Erika Litváková
Len za posledné tri mesiace sa Michaele Fialovej zdvojnásobil počet fanúšikov na sociálnej sieti, už je ich vyše stotisíc. Atraktívna mladá Češka otvorene provokuje a svoj profil na Facebooku zapĺňa fotografiami, na ktorých s radostným úsmevom pózuje s ulovenými exotickými šelmami. Z jej úsmevu priam sršia lovecké endorfíny.
Poľuje na zebry, levy, žirafy či antilopy, no nepohrdne ani diviakom, srnou, líškou či vlkom z našich krajov. Otvorene sa vysmieva odporcom svojich eskapád a svoju vášeň obhajuje tým, že nemá rada zoo a veľkochov, preto radšej podporuje lov divých zvierat. K fotografiám občas pribudne aj video, ako si pripravuje zebrí steak či sprevádza diváka obsahom svojej mraziarne.
Popri podporných a obdivných komentároch sa hromadia aj výroky odporcov: „Si bezcitné monštrum.“ „Deň, keď ťa zožerie nejaká hyena, budem sláviť ako sviatok.“ Online petíciu, ktorá sa usiluje o to, aby Michaela mala zákaz vstupu na územie Afriky, podpísalo už viac než dvadsaťtisíc ľudí, stále to však nie je ani štvrtina počtu jej fanúšikov.
„Nikdy s tým neprestanem,“ odkazuje Michaela. „Deti už nevedia, odkiaľ pochádza mäso, ktoré leží na pultoch supermarketov. Nevedia, že nerastie na strome. Prečo je v poriadku zabiť prasa, ale nie zebru? Pretože je exotická? Myslíte si, že keď si fotíte v reštaurácii svoje rezne, ste lepší ľudia ako ja? Pokrytci,“ vracia úder na internete lovkyňa. Najviac jej prekáža, že ľudia platia druhým, aby za nich zabíjali zvieratá. Tie prežijú celý život v strašných podmienkach, až kým ich na bitúnkoch neusmrtia. „Ja lovím zvieratá, ktoré prežili svoj život vo voľnej prírode, je to kvalitné mäso,“ píše.
Michaela Fialová poľuje z presvedčenia a najradšej pózuje so zabitou zverou a zbraňou v ruke. (zdroj: Facebook)Nie je to v poriadku
Michaela pochádza z poľovníckej rodiny a prvýkrát sa na love zúčastnila ako trinásťročná. Dáva sa najímať aj ako sprievodkyňa. Na YouTube je dostupné video so slovenským podnikateľom, ktorému pomohla pri love leva.
V inom videu zasa opisuje, ako jej po love počas tradičného rituálu domáci rozotiera krv ulovenej zebry po tvári, vyberá zvieraťu vnútornosti a kus z nich jej ponúka. Jej snom je nakrúcať loveckú šou. Lov považuje za druhú najprirodzenejšiu činnosť hneď po rozmnožovaní sa, preto sa podľa svojich slov nemá za čo hanbiť. „Baví ma to, je to pud, ktorý v sebe my ľudia máme a nemali by sme ho potláčať,“ argumentuje.
Forenzný a sociálny psychológ Michal Berezňák zastáva názor, že ak človek poľuje, a ešte k tomu na exotické zvieratá, a potom sa tým aj radostne prezentuje, nie je to v poriadku a vybočuje to z bežného prosociálne chápaného správania. „Ak sa taký človek zabíjaním ešte aj chváli a svoje správanie si zdôvodňuje, ide o prehnaný egocentrický exhibicionizmus. Bežne sa človek chváli kladnými vecami, takými, ktoré sú v spoločnosti väčšinovo oceňované,“ hovorí Berezňák.
