Ako vznikli u nás tanečné domy?
Projekt Tanečný dom sa inšpiroval podobným hnutím v Maďarsku a na Slovensku funguje už štrnástu sezónu, teda od roku 2002. Za pravidelnou organizáciou tanečných domov v Bratislave stojí občianske združenie Dragúni, ktorého som členkou a hlavným motorom je môj manžel Fero Morong.
Predtým nič podobné neexistovalo?
Akýmisi zárodkami tanečných domov v našom prostredí boli školy tanca, ktoré sa sporadicky objavili na niektorých folklórnych festivaloch. Tanečný dom, ako ho poznáme dnes, však okrem výučby tanca ponúka aj zábavu. Je teda akousi tradičnou tanečnou príležitosťou súčasnosti. Ich vznik ovplyvnilo viacero priaznivých okolností – mám pocit, že sa jednoducho stretli správni ľudia v správnom čase na správnom mieste.
O koho išlo?
Dôležitú úlohu zohrala aj spolupráca s ĽH Muzička. Paralelne s Bratislavou sa obdobné aktivity v rovnakom období objavili aj v Košiciach pod vedením združenia KMAF (Klub milovníkov autentického folklóru). Postupne sa rozšírili aj do iných miest a v súčasnosti nachádzajú svoje miesto aj na vidieku.
Ako často sa stretávate?
Tanečný dom robievame od začiatku pravidelne raz mesačne. Sú miesta, kde ho zorganizujú raz za rok a je to takmer sviatočná udalosť. Dôležité je, že záujem o ich organizovanie rastie a že ich stále pribúda. Keď sme začínali, vysvetľovali sme svoj zámer v súboroch, aby vôbec niekto prišiel. Boli zvyknutí na iný systém práce s tanečným materiálom, preto bolo dôležité osloviť aj ich. Súboristi však nie sú prioritne naša cieľová skupina. Tou je široká verejnosť.
Podarilo sa vám osloviť obyčajných ľudí?
Tanečný dom sa vyprofiloval na podujatie, ktoré sa ako alternatívna forma folklorizmu stalo obľúbenou a najmä všeobecne prístupnou súčasťou kultúrno-spoločenského života širokého spektra záujemcov o tradičnú hudbu a tanec. Funguje v mestskom i vo vidieckom prostredí bez jazykových, generačných či sociálnych bariér. Vnímame to nielen cez tanečné domy, ale napríklad aj cez kurzy ľudového tanca, o ktoré v súčasnosti čoraz častejšie ľudia prejavujú záujem. Ponuky tanečných kurzov sú rôzne, prevládal spoločenský tanec, salsa, latino, tango. Ľudia sa chcú prirodzene hýbať.
Čím si vysvetľujete stúpajúci záujem o folklór a tradície?
Z ľudí sa stali aktívni užívatelia tradičnej kultúry. Majú širšie možnosti, už nemusíte byť nevyhnutne členom folklórneho súboru. Okrem toho tanečné domy, školy tanca či workshopy zamerané na rôzne oblasti tradičnej kultúry dnes majú svoje stabilné miesto v rámci dramaturgie mnohých folklórnych festivalov. To, čo bolo pred pár rokmi skôr výnimočné, je dnes už samozrejmé. Rozširuje sa aj okruh pedagógov, muzikantov, ktorí majú na čom stavať.
Môže sa stať folklór súčasťou mainstreamovej kultúry?
