KOŠICE, NITRA. Slovensko sa pridalo k celosvetovej kampani 16 dní aktivizmu proti násiliu páchanom na ženách v dňoch od 25. novembra do 10. decembra.
"Násilie páchané na ženách je neprijateľné a neexistuje preň žiadne ospravedlnenie. Napriek tomu je dennou realitou státisícov žien v našej krajine,“ povedala pre agentúru Sita Dušana Kráľovská z košickej Fenestry.
Zapojilo sa osem organizácií s cieľom posilniť dodržiavanie ľudských práv žien na Slovensku: Fenestra, OZ Hana, Možnosť voľby, Pomoc rodine, Progresfem, Žena v tiesni spolu, Divadlo na opätkoch a Slovensko-český ženský fond.
Pomoc obetiam je nedostatočná
„Odbornú pomoc zastrešujú takmer výlučne mimovládne organizácie, a to je na zamyslenie. Keďže sú závislé od iných zdrojov ako štátneho rozpočtu, hranice ich pomoci sú obmedzené,“ povedal vysokoškolský pedagóg Ivan Rác.
Ivan Rác pôsobí na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre a je hlavným riešiteľom projektu VEGA Násilie páchané na rómskych ženách v partnerských vzťahoch.
"Ak hovoríme o násilí v partnerských vzťahoch, tak štatistiky Ministerstva vnútra SR už z roku 2008 uvádzajú, že v prípadoch týrania blízkej a zverenej osoby boli páchateľmi v 93% prípadoch muži," dodal v rozhovore pre Mecem I. Rác.
Ak sa vo vzťahu vyskytuje násilie, okolie sa často tvári, že nič nevidí alebo je svedkom obyčajnej manželskej hádky.
Blízka rodina zvyčajne pomôže finančne, s dočasným ubytovaním ženy, ktorá násilia zažíva alebo s výchovou detí. Násilník zostáva v domácnosti a za svoje konanie nebýva potrestaný.
Často sa stáva, že rodina násilie zakrýva a žene neverí.
„Vo výskume sme sa stretli napríklad s fenoménom, kedy išli ženy pod tlakom rodiny na psychiatrické oddelenie, pretože boli vyhlásené za psychické choré. Tu sa uplatnil princíp masky manipulátora, ktorý všetkých okolo seba presvedčil o tom, že žena je strojkyňou nešťastia v rodine a on je vlastne obeťou jej správania,“ priblížil zistenia z výskumu Ivan Rác.
(zdroj: www.fenestra.sk)Nesystémové nastavenie
Slovensko ešte v roku 2011 podpísalo tzv. Istanbulský dohovor, ktorého cieľom je vytvorenie Európy bez násilia na ženách a domáceho násilia. Postavený je na pilieroch prevencie, ochrany, stíhania a integrovanej politiky.
K jeho ratifikácii však Slovensko stále nepristúpilo. Pripravený je i nový zákon k tejto téme, no jeho prijatie je takisto odložené.
Medzi plusy patrí podľa sociologičky Barbory Holubovej z Inštitútu pre výskum práce a rodiny zriaďovanie nových špecializovaných poradní ako aj bezpečných ženských domov.
Rizikami pri riešení problematiky násilia na ženách je otázne budúce financovanie súčasných a novozriadených poradní a bezpečných ženských domov v dôsledku nesystémového nastavenia najmä cez projekty či čiastočne cez vyššie územné celky.
"Aj keď budú všetky fungovať, pravdepodobne ich nebude dosť, resp. na Slovensku sú miesta, kde ženy nemajú špecializované poradne a bezpečné bývanie v okolí, a teda zostávajú bez pomoci," vysvetlila s tým, že v týchto prípadoch hrozí ťažké ublíženie na zdraví či zavraždenie.
Problémom je i absencia kvalifikovanej, teda špecializovanej právnej pomoci, ktorá je bezplatná a dostupná pre všetky ženy a ich deti, ktoré to potrebujú.
Viac foriem
Obeť často podlieha psychickému teroru, ktorý môže mať devastačný dopad na ľudskú psychiku.
Forma sociálneho násilia je typická izolovaním obete od okolia. Zneužívanie moci prostredníctvom financií je prejavom ekonomického násilia.
Viditeľné stopy zanecháva hlavne fyzické násilie, a preto si zvyčajne myslíme, že je jeho najčastejšou formou.
„Aj ja som napríklad predpokladal, že ak muži žijú v segregovaných komunitách, ak nemajú prácu a sú nevzdelaní, budú páchať fyzické násilie. Zistili sme však, že je to presne naopak. Títo muži prevažne svoje partnerky psychicky vydierali, nadmerne kontrolovali a sociálne izolovali,“ uviedol zistenie z výskumu v rómskych komunitách Ivan Rác.
Polícia eviduje za prvý polrok tohto roka 128 prípadov týrania žien, v minulom roku ich bolo 191.
Ako ďalej pre agentúru Sita uviedol hovorca Prezídia Policajného zboru Michal Slivka, obete sú často zahanbené a boja sa o probléme rozprávať. K násiliu podľa neho dochádza vo väčšine prípadov v súkromí za zatvorenými dverami.
"Aby sa polícia o násilí dozvedela a na riešenie nebolo neskoro, je potrebné s oznámením nečakať a čo najskôr políciu kontaktovať," vyzval Slivka.
Ako pokračoval, o problémoch sa treba rozprávať so známymi, príbuznými, susedmi, pričom každý z nich môže obeti pomôcť tým, že si to nenechá pre seba, ale vyhľadá pomoc.
Otázky
Linka 0800 212 212
Jedným z pozitívnych krokov je zriadenie Národnej linky pre ženy zažívajúce násilie s číslom 0800 212 212. Za deväť mesiacov jej fungovania prijali pracovníci 2 237 hovorov so ženami, ktoré majú skúsenosti s násilím. Pracovníci linky vyhodnotili 167 žien ako rizikových.
Existujú signály, prostredníctvom ktorých by mohla žena identifikovať, či násilie zažíva alebo nie. Podľa Ivana Ráca by si žena mala zodpovedať na niekoľko otázok:
- Bráni mi partner v stretávaní sa so známymi, alebo rodinou?
- Bráni mi v pokračovaní alebo začatí štúdia, chodeniu do práce?
- Kontroluje ma?
- Obviňuje ma neprávom, že mám vzťah s inými mužmi?
- Kritizuje, podceňuje, ponižuje ma, nadáva mi, uráža ma pred inými ľuďmi?
- Zničil niekedy moje osobné veci, alebo osobné veci našich detí?
- Ublížil mi, alebo našim deťom?
- Stalo sa už, že mi nedal peniaze a nemohla som kvôli tomu kúpiť potrebné veci pre seba a pre deti?
- Vyhrážal sa mi tým, že mi zoberie deti, alebo že mi ich nedovolí vziať so sebou, ak sa od neho pokúsim odísť?
- Ospravedlňuje svoje násilné správanie, tým, že si vypil alebo mal zlý deň v práci?
Aktivity pre scitlivenie verejnosti
Výstava Umlčané svedkyne je spomienkou na ženy zavraždené svojimi partnermi v dôsledku dlhotrvajúceho násilia a bude ju možné vidieť v Košiciach a Spišskej Novej Vsi.
Väčšina týchto žien sa pokúšala vyhľadať pomoc. Ich vraždy sú mementom zlyhania nás všetkých v ochrane žien a detí pred zločinmi, ktoré sa odohrávajú v súkromí, uvádzajú organizátori výstavy.
Odkaz kampane Konajme! je výzvou pre všetkých ľudí, organizácie, verejné a štátne inštitúcie na Slovensku, aby robili viac pre ochranu žien zažívajúcich násilie a vyvodzovali zodpovednosť voči mužom, ktorí sa správajú násilne.
Odmietavý postoj k násiliu páchanému na ženách bude môcť verejnosť vyjadriť na verejných zhromaždeniach Vypískajme násilie, ktoré sa uskutočnia v Spišskej Novej Vsi, Poprade, Michalovciach, Martine, Bratislave a v Košiciach.
Organizátori udelia ocenenie Piata žena za pozitívne príklady konania proti násiliu páchaného na ženách.
Kampaň 16 Days of Activism Against Gender Violence je medzinárodná akcia, ktorá vznikla z iniciatívy Women's Global Leadership Institute v roku 1991. Zakladateľky si za začiatok kampane vybrali 25. november Medzinárodný deň boja za odstránenie násilia páchaného na ženách.
Z mýtov a faktov
Mýtus č. 1: Násilie je rodinný prípad. Faktom je, že sa podľa odhadov násilie vyskytuje v každej tretej rodine. Je to spoločenský problém.
Mýtus č. 2: Násilie v rodinách je problém, ktorý sa týka len chudobných vrstiev. Faktom je, že sa týka všetkých vrstiev bez ohľadu na ekonomické zabezpečenie alebo spoločenské postavenie.
Mýtus č. 3: Domáce násilie je manželská hádka. K domácemu násiliu dochádza väčšinou zámerne a opakovane, treba ho od manželskej hádky odlišovať.
Mýtus č. 4. Domáce násilie nemôže byť také hrozné, keďže ženy od svojich partnerov neodídu. Ženy dokážu zotrvať vo vzťahu s násilníckym partnerom z rôznych dôvodov aj niekoľko rokov. Najčastejšie chcú, aby deti vyrastali v úplnej rodine, nevedia nájsť východisko alebo sa hanbia povedať to okoliu.
Mýtus č. 5: Násilie je odveta. Spoločnosť je presvedčená, že ženy mužov sekírujú, provokujú a zbytočne dráždia, a preto sa druhá strana takto správa. Nemôže to ospravedlňovať násilie.
Zdroj: UMB Banská Bystrica
Beata
Balogová
