Keď vojdete dnes do kníhkupectva, nemáte nijaký problém nájsť erotickú až pornografickú literatúru, úplne spokojne vytŕčajúcu svoje „nehanebné“ stránky na stolíkoch hneď vedľa stolíkov s krimi, dejinami, varením či detskou literatúrou.
Erotika ako zábava
Ľudský záujem o sex nie je vyjadrený častým párením sa, ale najmä záujmom o sex sublimovaný do kultúrneho prostredia. Pretože slasť nie je len samotná slasť, ale aj hovorenie o slasti v rôznych podobách kultúrnej produkcie. A keďže sme zvedaví, „ako to robia iní“, milujeme príbehy, ktoré nám hovoria o rituáloch smerujúcich k páreniu či priamo o páriacich sa aktivitách.
Aj v tejto oblasti môžeme sledovať neuveriteľnú akceleráciu – James Joyce, Henry Miller či Vladimir Nabokov dostávali po prstoch od súdov, ktoré ráčili zakazovať ich knihy s opismi súlože. Bohapustá akrobacia so sado-maso tematikou, podrobné opisy rozkvitnutých motýlikov ohanbí a vztýčených falusov sú dnes štandardnou súčasťou bestsellerovej literatúry.
Hranice medzi sexualitou, erotikou a pornografiou nie sú jasné a prirodzene sa vyvíjajú. To, čo je u nás napríklad temer nevinné, môže sa v inej, konzervatívnej kultúre považovať za erotické až pornografické. Napriek nejasnosti platí, že sexualita je biologická kategória, erotika je jej kultúrna sublimácia a pornografia zasa zvulgarizovaná, explicitná erotika. Navyše, erotické, sexuálne, pornografické sa mení aj vo svojom vnútri, čo bolo šokujúce pred štyridsiatimi rokmi – ako napríklad nahota a sex ako symbol slobody v ére hippies – môže byť dnes spôsob, ako dosiahnuť hlbšie morálne porozumenie.
Sex prestal byť tabu, ale jeho virtualita výrazne potlačila realitu. Sme voyeurmi, odcudzenými vlastnej prirodzenosti. Sexuálna revolúcia spôsobila, že konzumujeme viac sexuality a menej sa milujeme.
Vzrušujúce písanie
Žiadostivosť, vášeň, sexualita boli vždy hnacími silami literárnej tvorby. Aj keď nemusí ísť o explicitnú pornografiu, erotika a opisovanie vzťahov, láska a túžba sú tie vlastnosti, ktoré hýbu premýšľaním o dejinách, respektíve dávajú dejinám ľudský rozmer. Trójska vojna zachytená v homérskom epose je predsa konfliktom medzi dvoma mužmi: Paris, syn trójskeho kráľa Priama, sa zahľadí do najkrajšej ženy tých čias, Heleny, ktorá je však manželkou spartského kráľa Menelaa. Únos Heleny sa stane podnetom na vojnu zvečnenú Homérom v epose Ilias.
