Bol podvečer 30. januára 2014. Na pláži jedného z najodľahlejších miest v Tichom oceáne, nie vždy obývanom ostrovčeku Tile Islet, sa prechádzal pár. Práve zapadalo slnko, keď si všimli, že pod palmami leží takmer nahý muž. Mal dlhé červené vlasy vyblednuté od slnka a soli, bol zarastený a zúbožený.
Ponúkli mu pomoc a strechu nad hlavou. Na ostrove sa práve nachádzal aj študent biológie z Nórska. Ten jedinou miestnou telefonickou linkou informoval starostu na inom ostrove a poskytol verejnosti prvé svedectvo o stroskotancovi. Svetové médiá priniesli fascinujúcu správu, zachránený muž sa po 438 dňoch plavby ocitol na 10 800 kilometrov vzdialenom mieste na jednom z Marshallových ostrovov.
SME+
Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.
Mexičan José Salvador Alvarenga dokázal to, čo ešte nikto pred ním. V rybárskej loďke na otvorenom mori prežil neuveriteľných trinásť mesiacov. Pred pár dňami vyšiel jeho príbeh knižne. Volá sa 438 dní (438 Days: An Extraordinary True Story of Survival at Sea, 2015) a je výsledkom deväťmesačných dlhých rozhovorov reportéra Guardianu pre oblasť Čile Jonathana Franklina s Josém Alvarengom.
Návratom do civilizácie bol aj zostrih vlasov a oholenie brady. (zdroj: SITA/AP)Horšie ako vo filme
Vo filme Všetko je stratené z roku 2012 Robert Redford bojuje o holý život na jachte, ktorá ho počas búrky unáša čoraz ďalej na otvorené more. Je sám, s pokazeným motorom, bez rádiového spojenia a jeho šance na prežitie sú každým dňom a novou nepriazňou osudu čoraz mizivejšie. Vo svojej životnej role to vtedy 77-ročný Redford zvládol s chladnou hlavou, vďaka pragmatizmu a disciplíne. Jeho zápas trval ani nie dva týždne, desať či dvanásť dní, na filmovom plátne iba obvyklú minutáž.
Skutočný život je však drsnejší než fantázia scenáristov. Približne v rovnakom čase, ako sa v štúdiách v Rosarite v Mexiku, kde sa mimochodom nakrúcali aj mnohé scény z Titanicu, dokončovalo filmovanie, o čosi južnejšie, v mexickom Chiapas na Costa Azul nasadol do rybárskeho člna o štyridsať rokov mladší rybár José Salvador Alvarenga. Bolo to presne 17. novembra v roku 2012. Ani vo svojom najdesivejšom sne nemohol tušiť, že pevnú pôdu pod nohami opäť zakúsi až o 438 dní.
“„Po celý čas sa mi s Josém snívalo a vždy sa mi zjavoval živý. Nevzdávala som sa nádeje.“
„
Keď v máji na červenom koberci Redford počas premiéry na festivale v Cannes rozdával úsmevy, Alvarenga bol ešte len v polovici svojej živej mory. Viac ako pol roka vtedy bojoval obklopený nekonečnosťou morského horizontu, ustavične hladný, smädný a osamelý. A keď išiel koncom roka film napokon do distribúcie, Alvarengu ešte stále čakal mesiac, kým sa jeho desivo skutočné útrapy skončia. Ako neskôr v rozhovore priznal, hoci zažíval aj chvíle pochybností, ani raz si úplne nepripustil, že by mohlo byť všetko stratené.
Mal to byť bežný rybolov
Alvarenga sa nenalodil sám a v pláne mal len dvojdňovú rybačku. Hoci sa jeho verný kamarát a obvyklý partner Ray Perez k nemu na poslednú chvíľu nemohol pridať, sprevádzal ho namiesto neho dvadsaťdvaročný Ezequiel Cordóba, s ktorým sa síce veľmi nepoznali a dovtedy sa ešte ani raz nezhovárali, no Alvarenga to prijal ako fakt. Veď šlo iba o bežný rybolov, na more sa takto vybral už stovky ráz. Cordóba, pevne stavaný mladík a miestny futbalový talent, sa tešil, že si na mori za dva dni tvrdej práce zarobí päťdesiat dolárov.
