DUNAJSKÁ STREDA. Tehetünk Dél-Szlovákiáért (Teraz aj za južné Slovensko) hlása predvolebný bilbord Mosta-Hídu vedľa cesty ani nie štyridsať kilometrov za hlavným mestom. Preklady hesiel
do maďarčiny používajú v južných regiónoch viaceré politické strany vrátane tých najmenších, ako je Šanca Evy Babitzovej. Bez znalosti maďarčiny sa dá iba z obrázkov vytušiť, čo propaguje ďalšia séria plagátov, už nepolitických.
Maďarská karta patrila v minulosti k hlavným témam, ktoré sa politici snažili využívať pred voľbami. Napríklad pred prezidentskými voľbami v roku 2009 sa objavilo množstvo falošných letákov, podľa ktorých kandidátka Iveta Radičová sľubovala Maďarom na juhu autonómiu. Napokon vyhral jej súper Ivan Gašparovič.
Hoci sa v súčasnej kampani pred marcovými parlamentnými voľbami o národnostných menšinách veľmi nehovorí, ich členovia sú stále špecifickou skupinou voličov s vlastnými problémami a predstavami o riadení krajiny.
Víťaz volieb 2010 Smer, ktorý získal celkovo až 44,42 percenta hlasov, v južných regiónoch pohorel. Absolútne najmenší zisk dosiahol v okrese Dunajská Streda, kde ho podporilo 6,11 percenta voličov. Asi 83 percent hlasov v okrese získali dve hlavné maďarské strany.
Na podobný výsledok to v regióne vyzerá aj tentoraz. Na otázky, aké očakávania majú od vlády a čo rozhoduje pri výbere medzi Mostom-Hídom a SMK, miestni odpovedajú opatrne. A to najmä Slovákom, o ktorých si myslia, že problémom, na ktoré narážajú, dobre nerozumejú.
V južných regiónoch Slovenska politické strany menia jazyk a niekedy aj sľuby. Aj slovenské. (zdroj: SME - GABRIEL KUCHTA)Cestujeme, no za smiešnymi peniazmi
Život v regióne je na prvý pohľad podobný životu v iných častiach krajiny. Obce pri Dunajskej Strede pôsobia upravene, hoci miestami skromnejšie. Pri mnohých cestách či budovách je tabuľa, že opravu hradili z eurofondov.
„Žije sa tu dobre, aj keď je pomerne veľa ľudí, ktorí nemajú prácu,“ približuje Helena Keszeghová, prednostka Obecného úradu v Okoči, či skôr Ekecsi, čo je názov, ktorý používajú miestni. Podľa posledného sčítania tvoria Maďari takmer 94 percent obyvateľov asi 3804-člennej obce.
Dedina, kde sa narodil predseda SMK József Berényi, má všetko, čo potrebuje – od polície cez poštu či kvetinárstvo až po zdravotné stredisko. Nenájde sa inštitúcia, ktorá by nemala názov aj v maďarčine. „Zo všetkého máme po dva. Dve materské školy, dve základné školy či dva kultúrne domy. Vychádza to z histórie,“ vysvetľuje miestna poštárka. K Okoču je dnes pripojená aj kedysi samostatná obec Opatovský Sokolec.
Vďaka eurofondom v Okoči za posledné roky opravili školu, upravili skládku či vybudovali cyklotrasu. Starosta obce Ladislav Polák šéfuje aj miestnej organizácii SMK. Hovorí, že v úspešnosti žiadostí o granty nevidí rozdiely, keď vládne Smer alebo niekto iný.
„Vždy je to najmä o kvalite konkrétneho projektu. Napríklad s rekultiváciou skládky sme uspeli až na druhýkrát,“ vraví. Plesy, hody či rôzne slávnosti v obci pripravuje zväčša práve miestna SMK, ktorá sa podľa Poláka angažuje práve týmto spôsobom. Najbližšia je mu aj ideovo, hoci v kandidatúre za starostu ho naposledy podporil aj Most.
„Keď to berieme podľa politickej angažovanosti, SMK je viac konzervatívna pravicová strana, zatiaľ, čo Most je pravicová občianska strana,“ vysvetľuje. SMK navyše považuje za „pravú“ maďarskú stranu na Slovensku, keďže v Moste je viac Slovákov.
V Okoči sa z eurofondov podarilo opraviť napríklad maďarskú Základnú školu Jánosa Arnaya. Úspech žiadostí vraj nezávisí
od toho, kto práve vládne. (zdroj: SME - GABRIEL KUCHTA)Podobne to podľa výsledkov volieb vidí aj väčšina miestnych. Z celého regiónu v obci získala SMK suverénne najviac hlasov, až 66 percent, Most-Híd 29 percent. Berényi sem podľa miestnych chodí za rodičmi a dobre ho poznajú. Nedávno prišiel aj na oslavy dňa dôchodcov. Rozprávať o ňom či o politike však nechcú.
