Pred tristo päťdesiatimi rokmi: „Vypočúvaný Jánoš Pinka vyznáva, že pred Vánocmi prišla k nemu v nočnú hodinu Dorotea, Martin Košťálova žena, a když ho nalezla ležícího, lehla také k nemu a jemu, úctive mluvíce, nohavice rozvázala, navadzující ho, aby skutek s ní učinil, čo sa také i stalo.
Keďže bola žena vydatá, Jánoš Pinka dopadol veľmi zle.
„Ponevadž pred súdem stojící hríšník Pinka Jánoš proti šestému božskému prikázaní a zemskému právu velice zhrešil, kdežto s Doroteu Košťál Martinoui manželku ohavného skutku smilství se dopustil a tak hodne zaslúžil, aby mistru do ruky oddán súce, na popravné místo vyvedený a tam hlava jeho skrze meč sťatá byla.“
SME+
Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.
Pri čítaní týchto čiernych kroník človeku naskakuje husia koža. „Myslím, že keby sme sa ocitli v období, povedzme, päťsto rokov dozadu, romantika by nás veľmi rýchlo prešla. Hygiena, jedlo, pitie, to sa nedá porovnať s dneškom, ešte aj z vína, ktoré sa pilo pred päťsto rokmi, by nám dnes bolo zle,“ hovorí znalec histórie a šéf modranskej pobočky Štátneho archívu v Bratislave Juraj Turcsány.
Smolné knihy plné smoly
Na cestovanie v čase má Juraj Turcsány vlastný pohľad. Vie, o čom hovorí, pretože v archíve v nenápadnej budove na okraji Modry pracuje od roku 1979 a od roku 2000 ho sám vedie. Za jeho múrmi sa skrývajú písomnosti zachytávajúce históriu celého bratislavského okolia už od 15. storočia.
Ožívajú tu hrôzostrašné i dojemné príbehy z minulosti, nájdeme tu písomnosti vlastnoručne podpísané Ľudevítom Štúrom, miestne kroniky, zápisy zo zasadnutí mestskej rady vo Svätom Jure, v Pezinku či v Modre.
„Najstaršie záznamy, ktoré uchovávame, majú väčšinou praktický charakter. Je to napríklad pozemková kniha z Modry z roku 1437 či testament zo Svätého Jura z roku 1439. Zachovali sa účtovné a daňové knihy, no veľmi pôsobivým svedectvom, ako sa v tých časoch žilo, sú takzvané smolné knihy, teda knihy, v ktorých sú spracované súdne prípady, záznamy o trestných činoch, o vyčíňaní zbojníkov či o cudzoložstve. Práve tam sa veľmi podrobne dočítame, ako ľudia žili, kde spali a čo jedli.“
Smolné knihy detailne opisujú mučenie, popravy, ktoré, zdá sa, v tomto období boli na dennom poriadku. V rukách kata skončil aj zbojník z tých čias, ktorý bol „mistrovi do rukú oddán, na popravné místo vyveden a tam najprve z jeho živého tela tri remene zedrané, potom pravá ruka jeho odrubaná a údy a kosti tela jeho zaživa kolesom lámané býti majú. Po polámaní pak údov živý na koleso položen a vyzdvihnut a do neho vpleten býti má. A ponevadž i zbojstva, mordárství a zlodejstvá páchal, malá šibenice nad kolesom vystavená bude a na rožni jeho ruka odťatá na šibenici malej vyvýšená a pribitá býti má.“
Juraj Turcsány pracuje v modranskom archíve od roku 1979. Medzi spismi je ako doma. (zdroj: SME - Gabriel Kuchta)Hieroglyfy z minulosti
V tom čase sa zrejme ľudia oveľa viac starali jeden o druhého. Veľa času trávili vonku, všetko sledovali, hlásili a hocikoho mohli vtedy vyšetrovať. A s prezumpciou neviny si právny systém nerobil starosti.
