BRATISLAVA. Poslanci počas aktuálnej 58. schôdze parlamentu rokujú najdlhšie v tomto volebnom období, od utorka budú pokračovať šiestym rokovacím týždňom. Septembrovo-októbrová schôdza síce mala na programe najväčší počet bodov za ostatné štyri roky, 178, poslanci ich stiahli prerokovať za štyri a pol týždňa.
Novembrovo-decembrová schôdza má 151. bodov, dodatočne sa do nej zaradil balík protiteroristických zákonov, ktoré parlament prerokoval v skrátenom legislatívnom konaní, a aj dva návrhy, ktoré národnej rade vrátil prezident Andrej Kiska.
Zákonodarcovia budú v utorok diskutovať o novele zákona o tepelnej energetike, ktorú do parlamentu vrátil na opätovné prerokovanie prezident.
Právna norma mala zaviesť absolútnu exekučnú imunitu pre teplárne vlastnené štátom. Exekučná imunita sa mala vzťahovať na nehnuteľný majetok, peňažné prostriedky, pohľadávky a finančné nástroje vo vlastníctve takýchto držiteľov povolenia, ako aj na ich iný majetok slúžiaci na výrobu a rozvod tepla.
Kiskov nesúhlas
"Navrhujem, aby Národná rada SR pri opätovnom prerokovaní zákon neprijala ako celok," uviedol prezident SR. Rozsah exekučnej imunity v schválenom zákone podľa Kisku nie je proporcionálny, pretože neprimerane priorizuje ochranu majetku štátu na úkor oprávnených záujmov veriteľov na uspokojení ich vymáhaných pohľadávok.
"Z uvedeného dôvodu mám pochybnosti o súlade schválenej novely s Ústavou SR. Súčasne schválený rozsah exekučnej imunity vyprázdňuje pre oprávneného v exekučnom konaní obsah základného práva na súdnu ochranu. Do obsahu tohto základného práva totiž patrí aj právo každého na efektívny nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí. Účinkom schváleného zákona je však úplné popretie zmyslu a podstaty núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí v rozsahu, ktorý sa rovná negácii súdneho rozhodnutia, ktorým sa priznalo vymáhané peňažné plnenie," vysvetlil prezident.
Kiska pripomenul, že dôležitým kritériom, ktoré je potrebné vziať do úvahy pri posudzovaní schváleného zákona, je aj otázka dodržania ústavného princípu zákazu diskriminácie.
Novotného návrhy
Parlament prerokuje aj štvoricu návrhov zákonov, ktorou chce nezaradený poslanec a podpredseda strany Šanca Viliam Novotný pomôcť zamestnávateľom, zdravotne postihnutým a dobrovoľným darcom krvi.
Novelou zákona o dani z príjmov presadzuje Novotný uľahčenie doručovania dokladov a potvrdení zamestnávateľom. Po novom by zamestnávatelia mohli posielať doklady a potvrdenia zamestnancom aj elektronickou formou.
Novelou zákona o službách zamestnanosti Novotný vychádza v ústrety zdravotne postihnutým občanom, ktorí pracujú v rámci chránených dielní a chránených pracovísk. Tí môžu v súčasnosti vzhľadom na svoj stav a výklad zákona pracovať len v interiéri.
Mnoho z nich by sa však po súhlase lekára vedelo uplatniť aj v záhradníctve, poľnohospodárstve alebo pri rôznych drobných prácach v exteriéri. Opozičný poslanec zároveň v novele zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti navrhuje rozšírenie ochranného limitu na doplatky za lieky aj pre dobrovoľných darcov krvi.
Nositelia najmenej striebornej Janského plakety by tak za lieky doplácali podobne ako dôchodcovia či invalidi, teda maximálne 25 eur za štvrťrok. Novela zákona o sociálnom poistení má zasa zamestnávateľovi umožniť odhlásiť zamestnanca po skončení pracovného pomeru do ôsmich dní tak, ako je to aj v zákone o zdravotnom poistení, nie hneď nasledujúci deň ako doteraz.
