Budúci bratislavský nultý obchvat ešte nezačali stavať, a už ho sprevádzajú podozrenia z nekalého výkupu pôdy. Bývalí majitelia pôdy pod plánovanou diaľnicou tvrdia, že ich o majetok pripravila úmyselne a podvodom trojica mužov. Jeden z nich je známy aj z prípadu špekulácie s pôdou pod budúcou fabrikou Jaguar pri Nitre.
Podnikatelia Marek Noga a Boris Tonkovič spolu s právnikom Ľubomírom Klčom v súčasnosti vlastnia približne milión štvorcových metrov pozemkov v Podunajských Biskupiciach, Rovinke, vo Vajnoroch, v Dunajskej Lužnej a vo Svätom Jure.
Veľká časť týchto pozemkov leží práve pod oficiálne plánovanou trasou cestného projektu, ktorého cena za stavbu a 30-ročnú prevádzku sa môže podľa ministerstva dopravy vyšplhať až na 4,5 miliardy eur.
Väčšina dotknutých pozemkov pritom zmenila majiteľa za posledných 18 mesiacov, keď sa schyľovalo k prípravám na stavbu obchvatu.
Viacerí bývalí majitelia teraz tvrdia, že ich trojica mužov podviedla. Filmový režisér Ivo Brachtl podal 30. septembra na Okresnom súde Bratislava II žalobu na Nogu, Tonkoviča a Klča. V nej tvrdí, že trojica ho pripravila o viac ako 20 hektárov pozemkov v Podunajských Biskupiciach, ktoré pôvodne mali byť jeho dedičstvom.
V inom podaní z 12. októbra na Okresnom súde v Pezinku tvrdí Vojtech Dubovan, že trojica mužov kúpila od 20 účastníkov sporu dohromady takmer 35-tisíc štvorcových metrov pozemkov tým, že ich uviedli do omylu.
Čítajte viac: Obchvat dopravu v Bratislave nevyrieši, R7 výrazne pomôže. Pozrite si mapu
Závažné nedostatky
Dubovan, rovnako ako Brachtl a jeho advokát Radovan Pala sa k žalobám nechceli vyjadrovať. No z dokumentov, ktoré má SME k dispozícii, vyplýva spôsob, ako sa mohla trojica mužov zmocniť Brachtlovej pôdy.
Pôda v rozlohe 20-hektárov patrila starému otcovi Iva Brachtla Júliusovi, ktorý sa narodil v roku 1887. Roľu kúpil v roku 1934, a hoci umrel v roku 1959, ostala napísaná na jeho meno až do vlaňajška.
Minulý rok v máji zavítal na kataster 76-ročný Emil Frič zo Žiliny. So sebou doniesol dokument vyzerajúci ako kúpna zmluva z 3. decembra 1958, teda podpísanú len niekoľko mesiacov pred smrťou Júliusa Brachtla. Na základe nej Barchtl predal pôdu vtedy len 19-ročnému Fričovi.
„Zmluva vykazuje viaceré závažné hmotnoprávne nedostatky,“ napísal Pala vo svojej žalobe. „Majú za následok jej neplatnosť, ako aj výrazné a dôvodné pochybnosti o jej autenticite,“ dodal.
Predaj neschválil okresný národný výbor, ako sa v tom čase požadovalo. Zmluva, ktorú údajne podpísali v roku 1958, bola opečiatkovaná československým štátnym symbolom, ktorý sa však začal používať až v roku 1960. „Je vylúčené, že by Dr. Brachtl podpísal kúpnu zmluvu v roku 1958, lebo sa používania nového štátneho znaku nedožil,“ píše v žalobe Pala.
Podozrivé je aj to, že Frič si svoj údajný majetok nenárokoval celých 57 rokov. „Až do roku 2015 (Ivo Brachtl) nemal o tejto kúpnej zmluve z roku 1958 žiadnu vedomosť, pričom predaj pozemku sa v jeho rodine nikdy nespomínal,“ píše Pala. „Predmetná listina bola vyhotovená neskôr ako falzifikát.“
