BRATISLAVA. Zákon o tepelnej energetike, ktorý vetoval prezident Andrej Kiska, otvoril 20. rokovací deň 58. schôdze NR SR. Právna norma má zaviesť absolútnu exekučnú imunitu pre štátne teplárne, čo je reakcia vlády na prehratý súdny spor medzi Paroplynovým cyklom (PPC) vlastneným Pentou a Bratislavskou teplárenskou (BAT), ktorá má PPC vyplatiť 30 miliónov eur.
Kiska poslancom navrhuje, aby zákon neschválili ako celok. Schválený rozsah exekučnej imunity totiž podľa neho jednoznačne prekračuje ústavné limity.
Prezident pripomína, že problematikou exekučnej imunity štátu sa vo svojej judikatúre zaoberal aj Ústavný súd. Z jeho nálezu z roku 2011 pritom vyplýva, že považuje exekučnú imunitu štátu za ústavne akceptovateľnú za predpokladu, že sa dôsledne posúdi jej opodstatnenosť a rozsah. Je však ústavne neudržateľná, ak obmedzuje základné právo veriteľa štátu na súdnu ochranu do tej miery, že sa toto právo stáva iluzórnym pre faktickú nemožnosť ho reálne uplatniť.
Nebude sa vzťahovať na teplárne
"Zo záverov ÚS vyplýva, že aj exekučná imunita štátu musí spĺňať požiadavku primeranosti," zdôraznil v zdôvodnení svojho rozhodnutia Kiska. Právna úprava ochrany majetku štátu nesmie podľa neho zájsť tak ďaleko, aby znemožňovala nútený výkon rozhodnutia súdu.
Dôležitým kritériom, ktoré je podľa hlavy štátu potrebné vziať do úvahy, je aj otázka dodržania ústavného princípu zákazu diskriminácie. Podľa schválenej novely sa exekučná imunita nebude vzťahovať na neštátne teplárne. V dôvodovej správe sa pritom nevyhnutnosť jej prijatia odôvodňuje aj ohrozením výroby tepla a jeho rozvodu konečným odberateľom, vrátane domácností.
Prezident vrátil zákon zvyšujúci platy sestrám Čítajte "Ak platí tento argument, tak nie je dôvod, aby sa exekučná imunita nevzťahovala v rovnakom rozsahu na všetky teplárne," upozornil Kiska. Podľa jeho názoru neexistuje ústavne akceptovateľný dôvod na rozdielne zaobchádzanie len na základe toho, či ide o majetok štátu alebo iných osôb.
Do programu prebiehajúcej schôdze by sa mali zaradiť aj ďalšie dva zákony, ktoré vetoval Kiska. V prvom prípade ide o novelu zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktorá mala od januára upraviť platy vyše 20 zdravotníckym profesiám v nemocniciach. Prezident upozornil, že rozpočtové krytie zákona nie je dostatočné. Poukázal na to, že v dôvodovej správe k návrhu zákona chýba vplyv na schválený štátny rozpočet, ako aj na kapitolu ministerstva zdravotníctva.
Kiska nepodpísal zákaz splátkového predaja z dielne Smeru Čítajte Prezident vetoval aj úvery
Prezident vrátil aj novelu Občianskeho súdneho poriadku, lebo sa mu nepozdávajú zmeny, ktoré sa zavádzajú v súvislosti so spotrebiteľskými úvermi.
Vďaka pozmeňujúcemu návrhu, ktorý predniesol jeden z predkladateľov právnej normy Róbert Madej (Smer), má byť po novom možné poskytnúť spotrebiteľský úver len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ, alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa. Takto schválené znenie zákona však môže podľa prezidenta spôsobovať problémy v právnej interpretácii a aplikácii zákona v praxi.
Na programe 58. schôdze je aj balíček zákonov od poslanca Viliama Novotného (nezaradený). Jeho prijatím chce zlepšiť život postihnutým občanom, či znížiť administratívnu záťaž zamestnávateľom.
