PREŠOV. Návrhy riešenia rómskej problematiky prichádzajú zväčša v predvolebnej kampani vo voľbách do Národnej rady SR. O skutočných riešeniach sa hovorí ešte chvíľu po voľbách, potom sa o tejto téme už veľa nerozpráva.
Ak v politike použijete rómsku kartu, máte istotu zvýšených preferencií. To, že rómskou kartou v poslednej dobe nehrajú len extrémisti, ale aj štandardné politické strany, je holý fakt.
Aj keď sa v minulosti v predvolebnom boji hralo rómskou kartou skôr poukazovaním na neprispôsobivých Rómov, teraz sa hra s touto témou trochu zjemnila. Možno je za tým všetkým aj boj o nemalé finančné zdroje, ktoré do riešenia rómskej problematiky prúdia s podporou Európskej únie.
Rómska reforma a KDH
Keď v ostatných parlamentných voľbách uspel historicky prvý rómsky poslanec v novodobej histórii Slovenska, Peter Pollák, hovorilo sa o ňom len v pozitívach. Aj keď bol v opozícii, rozhodol sa vziať na svoje plecia riešenie rómskej problematiky.
Vláda ho vymenovala za splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity, v kresle tak Peter Pollák vystriedal svojho predchodcu Miroslava Polláka, ktorého do funkcie za vlády Ivety Radičovej presadila strana SaS.
Dnes je Miroslav Pollák poradcom podpredsedníčky KDH Miroslavy Szitovej, ktorá v poslednom roku poukazuje na nesystémové riešenie problematiky súčasným splnomocnencom.
„Téma spolužitia s Rómami je pre Kresťanskodemokratické hnutie dôležitá aj preto, že sa týka najmä života mnohých ľudí žijúcich na veľkej časti východu a juhu Slovenska. Žiadna iná strana nemá podpredsedu pre túto oblasť. Chceme žiť spolu, nie oddelení múrmi," uviedla v novembri M. Szitová.
Na februárovom sneme KDH bol schválený Základný program pre oblasť spolužitia s Rómami. Z neho podľa Szitovej vychádza volebný program strany.
Podľa jej slov vláda počas celého volebného obdobia nerokovala o žiadnom materiáli, ktorý by sa venoval zlepšeniu spolužitia.
Splnomocnenec Pollák nepredkladá strategické materiály, hovorí KDH Čítajte „Táto téma nebola pre vládu prioritou, čoho dôkazom je voľná ruka splnomocnencovi vlády SR pre rómske komunity, ktorý za celé obdobie nepredložil žiadne odporúčania ani návrhy napriek tomu, že ho k tomu viaže Uznesenie vlády č. 1/2012 viažuce sa k Stratégii SR pre integráciu Rómov do roku 2020,“ vyhlásila Szitová.
Szitová ešte pred letom adresovala vláde list, ktorým ju upozornila na nečinnosť v tomto smere. V písomnej odpovedi znelo, že plnenie predmetných uznesení je posunuté do 30. júna 2015 a do 31. októbra 2015. Ani po týchto dátumoch sa nič zásadné nezmenilo.
Súčasný splnomocnenec cez médiá KDH oznámil, že namiesto vyrábania nových stratégií a správ sa venuje konkrétnym riešeniam v lokalitách. Týmto argumentuje už od času, kedy po slávnostnom uvedení Rómskej reformy sa jeho navrhované riešenia nepretavili do menších celkov tak, ako to na začiatku svojej politickej kariéry sľúbil.
Poradcovia
„Spolužitie s Rómami nesmie byť súčasťou silového rezortu, ide o prierezovú tému, a preto musí mať nadrezortné postavenie. KDH odmieta vytváranie paralelnej mocenskej štruktúry založenej na etnickom princípe," vyhlásil Miroslav Pollák.
Cieľom KDH je integrácia Rómov do spoločnosti a zlepšenie spolužitia s Rómami, nie ich segregácia.
"Presadzujeme prijatie akčných plánov Stratégie SR pre integráciu Rómov do roku 2020 a ich dôsledné napĺňanie. Máme ambíciu podporovať takú sociálnu ekonomiku, ktorej prvoradým cieľom nie je iba zisk, ale dôstojný život každého človeka,“ zdôraznil M. Pollák.
Kandidátom na poslanca za KDH v najbližších voľbách je vysokoškolský pedagóg Ivan Rác. Tvrdí, že Rómovia nesmú byť vnímaní ako cieľová skupina, na ktorú sa majú aplikovať sociálne programy, ale naopak, ako plnohodnotní občania tejto krajiny nielen s povinnosťami, ale aj právami.
„Treba si uvedomiť, že politici odchádzajú, ale Rómovia zostávajú. Je preto dôležité realizovať rozumnú a zodpovednú politiku eliminovania segregácie s posilňovaním princípov spravodlivosti, nediskriminácie a participácie,“ upozornil Rác.
Pýtali sme sa na reálne riešenia. Zbytočne
Podpredsedníčke KDH M. Szitovej sme ešte v júni 2015 adresovali niekoľko otázok, na ktoré sme žiaľ nedostali odpoveď. Ani tlačové oddelenie strany, kde sme otázky opätovne zaslali v novembri, nám odpovede nezaslalo. Bez zdôvodnenia.
Zaujímali nás pritom len fakty, ktoré sa v KDH v posledných rokoch udiali. Faktom je, že práve táto strana bola súčasťou niekoľkých vládnych koalícií, no s riešeniami rómskej problematiky, respektíve s viditeľnými výsledkami, nikdy neprišla.
Pýtali sme sa tiež, v čom zlyhalo KDH v súvislosti s Rómami, čo mohli urobiť a neurobili, ako konkrétne chcú riešiť zamestnanosť Rómov, integráciu.
Faktom je tiež to, že KDH malo svojich zástupcov aj v silových rezortoch. Vladimír Palko ako minister vnútra chcel počítať rómsku kriminalitu, Daniel Lipšic ako minister vnútra za Radičovej vlády mal dokonca svojho poradcu na riešenie rómskej kriminality. Ľudia, ktorí dnes už v KDH nie sú, no v strane boli. Aj na tieto veci sme sa pýtali, žiaľ bez odozvy.
Celý článok Rómska karta v parlamentných voľbách 2016 v najnovšom čísle Romano nevo ľil.
Rómska karta nemôže nič pokaziť
Spomínam si na kampaň Ivety Radičovej, keď viedla SDKÚ-DS do volieb. V programe vyhradili miesto aj Rómom. Žiaľ, zaškatuľkovali ich ako tých, na ktorých by mali platiť rovnaké pravidlá.
Vtedajšia bilbordová kampaň Štefana Kužmu, jedného z bývalých poslancov národnej rady, by možno pred desiatimi rokmi vzbudila verejné pohoršenie, v tom lepšom prípade by za ňu bol aj stíhaný. V roku 2010 si však dovolil dať na bilbordy rómske osady a poukazovať na ne ako na hrozbu. Nebolo politika, ktorý by vtedy lídrov pravice za tieto veci odsúdil.
Hovoriť o kampani SNS, keď mala niekoľko bilbordov s Rómami ako hrozbou pre spoločnosť, je zbytočné. Počas vedenia tejto strany Jánom Slotom, ktorému pred niekoľkými rokmi žehnal v mene Rómov Ladislav Fízik, to bol štandardný postup.
V novom roku nás čakajú parlamentné voľby, a keby nebolo utečeneckej krízy, pravdepodobne by boli hlavnou témou opäť Rómovia.
Začiatkom jesene rozvešala mimoparlamentná strana TIP po Slovensku bilbordy, v ktorých spomenuli aj Rómov, žiadali pre nich plyn zdarma. Aj keď ich po čase doplnili sloganom, aby ľudia neverili sľubom politikov, politický boj sa tým začal.
Ani KDH, ktoré v nedávnej minulosti chcelo počítať rómsku kriminalitu a malo dokonca aj poradcu na rómsku kriminalitu, nečaká len na pár predvolebných mesiacov, ale s rómskou kartou hrá už minimálne rok. Poukazuje totiž na nečinnosť splnomocnenca vlády pre rómske komunity, ale aj na samotnú vládu, ktorá podľa nich nekoná.
V neposlednom rade hrá s rómskou kartou aj samotný splnomocnenec Peter Pollák, ktorý je hlavne poslanec Národnej rady Slovenskej republiky. Verejnosti nezabudne zdôrazniť, že Rómovia nič nedostanú zadarmo. Ako keby niekedy niečo zadarmo dostali.
Roman Čonka
