BRATISLAVA. Pri Starom moste sa dnes na bratislavskej strane Dunaja už len upratuje, robotníci pofajčievajú a po predchádzajúcich rušných dňoch panuje relatívny pokoj. Naopak, na petržalskej strane sa práce ešte neskončili a stále počuť techniku.
Takto to vyzerá v utorok, keď majú Starý most ako najdôležitejšiu súčasť nosného systému hromadnej dopravy do Petržalky podľa zmluvy oficiálne odovzdať mestu. Práce na moste sa oficiálne majú ukončiť do polnoci.
„Máme ešte dnes do polnoci času, takže tento čas využijeme a kolegovia s plným nasadením tieto práce dokončia,“ povedal Róbert Šinály, generálny riaditeľ spoločnosti Eurovia-SK, ktorá vedie konzorcium troch dodávateľov stavby.
V Bratislave v utorok dokončovali jeden z najväčších dopravných projektov za posledné roky. „Po 54 rokoch bude električka zo Starého Mesta opäť jazdiť aj do Petržalky,“ povedal na brífingu primátor hlavného mesta Ivo Nesrovnal.
Stihli to
Prestavba, či skôr výstavba nového Starého mosta odštartovala 2. decembra 2013. V smere zo Štúrovej ulice po ňom povedie električková trať do Petržalky.
Celý projekt stojí takmer 59 milióna eur bez DPH. Na jeho financovaní sa 85 percentami podieľa Európska únia, desiatimi percentami štát a piatimi percentami mesto. Aby ho eurofondy preplatili, musia ho dokončiť a vyfakturovať práce a dodávky do konca tohto roka.
Práce na moste sa však neskončia ani v januári. Stavbári budú musieť zlikvidovať zariadenie staveniska, provizórne konštrukcie pri moste a dokončiť oplášťovanie pilierov kamennými blokmi.
„To sú veci, ktoré idú na vrub zhotoviteľa a mesto to nebude stáť ani euro navyše,“ povedal Nesrovnal. Aké náklady bude mať Eurovia SK na tieto práce firma nechcela prezradiť.
Na poslednú chvíľu
V minulosti sa primátor Nesrovnal viackrát sťažoval, že mešká a termíny sú príliš napnuté, čo pripisuje predchádzajúcemu vedeniu mesta, ktoré podľa neho podpísalo zlé zmluvy.
Nesrovnal stavbárom vyčítal aj laxný prístup, keď si počas vianočných sviatkov v minulom roku nadelili trojtýždňové voľno.
Týždeň pred dokončením mosta odišla z funkcie hlavná dopravná inžinierka Bratislavy Tatiana Kratochvílová po necelom roku pôsobenia tomto na poste. Dôvod nechce ona ani primátor prezradiť. Urobila to po dohode s Nesrovnalom, tvrdí tlačový odbor hlavného mesta.
„Počas výstavby sme riešili množstvo problémov. To často vyvolávalo dojem, že stavba stojí,“ povedal riaditeľ Eurovia-SK Šinály.
Priznal však, že robotníkom v posledných dňoch pomohlo aj počasie. Stavbu odovzdávajú na poslednú chvíľu, čo by v prípade nepriaznivého počasia nestihli. „Odvážnemu šťastie praje,“ komentoval Šinály.
Chodci na moste
Súčasťou projektu nosného systému hromadnej dopravy do Petržalky je aj rekonštrukcia Štúrovej ulice a Šafárikovho námestia na staromestskej strane Dunaja. V súčasnosti tam dokončujú zastávky mestskej hromadnej dopravy.
Na moste ešte v utorok osádzali koľaje, zábradlia, zvodidlá a dokončovali osvetlenie. Most je síce ešte stále oficiálne uzavretým staveniskom, no denník SME už v utorok zazrel prvých chodcov, ktorý si most vyskúšali. Nikde totiž nebol žiadny oznam, ktorý by to zakazoval.
„Chodiť po moste nie je dovolené, v stredu nad ním preberie dohľad mestská polícia,“ povedal Šinály.
História Starého mosta
V Bratislave ešte do polovice 19. storočia bol len drevený most cez Dunaj, ktorý nevyhovoval vtedajším podmienkam, preto sa rýchlo dospelo k presvedčeniu vybudovať silný, oceľovo-betónový most.
Od myšlienky nebolo ďaleko k realizácii a po vzniku komisie v roku 1878, ktorá mala za úlohu usmerňovať výstavbu mosta, ho 1. januára 1891 dostavali. Most postavený na základe projektu švajčiarskeho inžiniera Franza S. Cathryho bol dlhý 460 metrov a mal tri kamenné piliere. Mal tri pásy, a to pre železničnú dopravu, cestnú prepravu a pre peších.
Most nemecká armáda vyhodila do vzduchu v závere druhej svetovej vojny - 3. apríla 1945. Vojaci Červenej armády potom používali pontónový most a neskôr drevený, ktorý sa nachádzal pri dnešnom hoteli Devín.
Na mieste pôvodného mosta vybudovali vojaci Červenej armády a ich nemeckí zajatci za päť mesiacov a sedemnásť dní železný most a dali ho do prevádzky 3. februára 1946. Odvtedy slúžil napriek rôznym oprávam a kompletnej generálnej úprave temer až dodnes, pričom podľa pôvodných zámerov mal byť iba provizórny a jeho funkčnosť mala trvať desať rokov. Niesol názov Most Červenej armády.
Pri jeho stavbe Sovieti použili piliere pôvodného, do vzduchu vyhodeného mosta. Na stavbe pracovalo 600 sovietskych vojakov a 450 nemeckých zajatcov. Medzi obyvateľmi hlavného mesta Slovenska sa však zaužíval názov Starý most, ktorý sa v súčasnosti používa aj oficiálne. Starý most je dlhý 460 m.
Väčšia havária v súvislosti so Starým mostom sa stala 9. mája 2001. Maďarský tlačený remorkér Vác havaroval pri ňom v skorých ranných hodinách. V dôsledku nehody bol na tomto moste uzavretý poprúdny otvor, pričom plavbu v oboch smeroch organizoval prístavný kapitanát cez protiprúdny otvor. Lodná doprava bola sťažená, keďže lode v oboch smeroch premávali len cez jeden plavebný otvor. Most nebol výraznejšie poškodený a automobilová doprava na ňom nebola zastavená.
Posledná väčšia nehoda postihla Starý most 28. marca 2002. Člny tlačené rakúskym remorkérom Grafenstein poškodili jeho dva piliere. Na nejaký čas z dôvodu zisťovania, či bola narušená jeho statika a opráv spôsobených nehodou, most uzatvorili.
Bratislavský Starý most 2. decembra 2013 uzavreli pre verejnosť a na oceľovej konštrukcii symbolicky odkrútili aj prvé tri matice. Čas životnosti Starého mosta sa totiž naplnil a začala sa jeho rekonštrukcia.
