V novembri 1902 pozval guvernér štátu Mississippi na trojdňový poľovačkový trip amerického prezidenta Theodora „Teddyho“ Roosevelta (1858 - 1919). Poľovačka, ktorej sa zúčastnilo množstvo osobností, mala úspešný priebeh, jediný, kto mal smolu bol prezident. Zatiaľ čo iní poľovníci už mali „svojho“ medveďa streleného, tento náruživý lovec okrem drobnej zveri netrafil nič.
V posledný deň poľovačky sa však zdalo, že karta sa obracia: prezidentov hlavný honec, majster na lov medveďov Holt Collier jedného dospelého medveďa vystopoval. Pustili za ním lovecké psy a dali správu prezidentovi, aby sa ponáhľal. Kým stihol prísť, medveď zabil jedného nadháňajúceho psa a lovci by ho nemilosrdne zastrelili, keby nebol určený ako terč pre prezidenta.
SME+
Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.
Collier teda medveďa omráčil úderom do hlavy puškou, pričom ju takmer rozbil. Potom zviera odvliekli na kraj lesa, uviazali ho o strom a čakali na prezidenta a jeho sprievod, v ktorom bolo aj plno novinárov. Keď Roosevelt konečne prišiel, namiesto prenasledovania živého a zdravého dospelého medveďa videl len zúbožené dobité zviera uviazané o strom.
Hoci bol poľovníkom, ktorý zabíjal bez štipky ľútosti, ozvala sa v ňom česť. On, prezident Roosevelt, na tohto medveďa strieľať nebude, pretože by to bolo proti jeho zásadám a tiež nešportové, oznámil.

Teddy´s bear
Keby nebolo novinárov, na udalosť by sa rýchlo zabudlo. Prezidentovo súcitné gesto sa im však zapáčilo a rýchlo o ňom podali správu do novín. Vo Washington Post sa 16. novembra 1902 objavila karikatúra, znázorňujúca prezidenta a lapeného medveďa. Nevedno prečo, karikaturista nakreslil namiesto dospelého zvieraťa medvedie mláďa, trasúce sa od strachu, ale obrázok zabral a obletel celé Spojené štáty.
Videl ho aj Morris Michton (1870 – 1938), ruský imigrant, ktorý sa živil predajom cukroviniek a zároveň so svojou manželkou Sárou šil po večeroch plyšové zvieratká, ktoré nešli príliš na odbyt. Dostal však skvelý nápad: na druhý deň strčil do výkladu ich obchodu plyšového medveďa, k nemu zavesil vystrihnutú karikatúru z novín a nápis: Teddy´s bear (Teddyho medvedík).
Do večera manželia Michtonovci predali všetky plyšové medvede, ktoré mali ušité a zákazníci sa dožadovali ďalších. Teddy bear bol na svete.


Prichádza Margaréta Steiffová
Plyšové medvede však neboli vynálezom manželov Michtonovcov. Handrové a plstené hračky sa šili už dávno predtým, nebol to však obchodný artikel, ktorý by priťahoval davy záujemcov.
V Európe, konkrétne v Nemecku, sa priekopníčkou plyšových hračiek stala Margaréta Steiffová (1847 - 1909). V detstve na následky obrny ochrnula a postihnutú mala aj pravú ruku. Napriek tomu, že bola odsúdená pohybovať sa len na vozíku, vyučila sa za krajčírku a založila si vlastnú krajčírsku dielňu.