BRATISLAVA. Je šokujúce, ak Ústavný súd (ÚS) SR rezignuje na jednu zo svojich základných úloh v demokratickom právnom štáte, a to na výklad ústavy a riešenie sporov medzi ústavnými orgánmi.
Vyhlásil to v stredu prezident SR Andrej Kiska v reakcii na verdikt ÚS, ktorý sa odmietol ešte koncom októbra zaoberať Kiskovým návrhom na výklad ústavy ohľadne menovania ústavných sudcov.
Uznesenie pléna ÚS bolo Kiskovi doručené koncom minulého týždňa, preto sa k nemu vyjadril v stredu.
"Väčšina pléna odmietla raz a navždy vyriešiť spor medzi prezidentom a NR SR. Vzniknutú situáciu analyzujem a v priebehu najbližších týždňov oznámim svoj ďalší postup. Chcem však ubezpečiť verejnosť, že budem postupovať plne v súlade so všetkými doterajšími rozhodnutiami pléna Ústavného súdu SR tak, ako boli publikované v Zbierke zákonov, a preto sú aj pre prezidenta záväzné," deklaroval Kiska.
Odmietnutie súdu
Ústavný súd 28. októbra odmietol návrh prezidenta na výklad ústavy v súvislosti s jeho právomocou vymenovať sudcov Ústavného súdu. Príčinou odmietnutia bolo, že návrh v časti nespĺňal zákonom predpísané náležitosti a v časti bol zjavne neopodstatnený.
Podľa ÚS v súvislosti s otázkou povinnosti prezidenta vymenovať sudcov ÚS neexistuje právne relevantný spor medzi NR SR a prezidentom, z ktorého Kiska vychádzal, a teda návrh v tejto časti nespĺňa zásadnú náležitosť predpísanú zákonom na začatie konania o výklad ústavy.
ÚS pritom konštatoval, že otázku už právoplatne vyriešil rozhodnutím III. senátu, ktorý rozhodol o porušení práv troch nevymenovaných kandidátov na ústavných sudcov zo strany hlavy štátu.
"Prezident je teda povinný z dvojnásobného počtu kandidátov na sudcu Ústavného súdu vymenovať presne polovicu za sudcov Ústavného súdu, a teda prezident nie je oprávnený z dvojnásobného počtu kandidátov na sudcu Ústavného súdu vymenovať menej ako polovicu za sudcov Ústavného súdu z dôvodu, že sa domnieva, že existujú dôvody závažnej skutočnosti vzťahujúce sa na osobu kandidátov, ktoré relevantne spochybňujú ich schopnosť vykonávať funkciu sudcu Ústavného súdu spôsobom neznižujúcim vážnosť funkcie sudcu a Ústavného súdu," uvádza sa v rozhodnutí.
Spor po odmietnutí vymenovania sudcov
Celý spor vznikol po tom, ako Kiska vlani odmietol vymenovať troch ústavných sudcov zo šiestich kandidátov, ktorých schválil parlament. Vymenoval len sudkyňu Janu Baricovú, u ostatných piatich podľa jeho slov nenašiel hlboký záujem o ústavné právo a potrebnú kvalifikáciu, aj keď zákonné nároky spĺňali. Neúspešní kandidáti sa potom so sťažnosťou obrátili na ÚS.
Tretí senát ÚS v marci rozhodol vo veci troch sťažovateľov (Evy Fulcovej, Juraja Sopoligu a Miroslava Duriša) tak, že prezident porušil ich základné práva, a prikázal prezidentovi, aby vo veci znovu konal a rozhodol. V prípade ďalších dvoch odmietnutých kandidátov (Jána Bernáta a Imricha Volkaia) mal rozhodovať II. senát ÚS, obaja však svoje sťažnosti napokon stiahli. Vynorili sa tak otázky, či v ich prípade došlo, alebo nedošlo k zániku kandidatúry. Prezident v tejto súvislosti požiadal NR SR o doplnenie počtu kandidátov, predseda NR SR Peter Pellegrini (Smer-SD) však novú voľbu odmietol.
Vyhlásenie prezidenta Andreja Kisku k aktuálnym otázkam v súdnictve
Budem dnes opäť hovoriť o téme, ktorú ako závažný problém vnímajú ľudia na Slovensku a ktorej sa venujem neustále od môjho nástupu do prezidentského úradu. Slovenské súdnictvo čaká tento týždeň mimoriadne dôležité rozhodnutie. Od neho závisí, či sami sudcovia dokážu postupne, premyslenými krokmi prispieť k tomu, aby sa situácia v slovenskej justícii trvalo a udržateľne zlepšovala.
Chcel by som preto povedať pár poznámok k etickému kódexu sudcov, o ktorom bude rokovať Súdna rada. Zároveň sa vrátim k téme odvolávania sudcov nad 65 rokov. A na záver vás budem stručne informovať o situácii okolo menovania sudcov ústavného súdu.
Myslím si, že všetky tieto tri témy majú jednu vec spoločnú. Ukazujú, ako sa k problémom v justícii, k ochrane právneho štátu a k pochybnostiam verejnosti o kvalite slovenského súdnictva stavajú a postavia najdôležitejšie inštitúcie slovenskej justície a ich reprezentanti.
Som presvedčený, že práve sudcovia, nielen pri svojom každodennom rozhodovaní, ale aj na základe rozhodnutí inštitúcie, ktorá ich reprezentuje, musia významne prispieť k obnoveniu dôvery ľudí vo fungovanie štátu a práva. Alebo, naopak, môžu zostať nedôveryhodným fenoménom spoločnosti a štátu. A takýmto spôsobom potvrdiť verejnosti, že niektoré personálne zmeny, ktoré sa v poslednom období udiali, boli len formálne a nepriniesli žiadnu novú kvalitu do hodnotenia sudcov a súdov.
Opakovane som verejne vyzval Súdnu radu, aby — tak ako to predpokladá a ukladá Ústava Slovenskej republiky — prijala účinné, zrozumiteľné a vymáhateľné zásady sudcovskej etiky. Pričom by som rád opäť položil dôraz na slová “účinné, zrozumiteľné a vymáhateľné.” V situácii, v akej sa slovenské súdnictvo nachádza, nestačí prijať hocijaký etický kódex, len aby sa formálne naplnila litera ústavy a zákona a načas umlčali hlasy, ktoré volajú po lepšej vnútornej regulácii morálnych požiadaviek na sudcovský stav.
Bol som informovaný, že Súdna rada sa má etickým kódexom zaoberať zajtra alebo pozajtra. Pričom existujú dva návrhy. Jeden stručnejší a všeobecnejší a druhý rozsiahlejší a podrobnejší. Chcem povedať môj názor. Osobne sa domnievam, že práve rozsiahlejší a podrobnejší etický kódex bude užitočnejší nielen pre sudcov, ale aj pre verejnosť. Taký etický kódex, ktorý na jednej strane ochráni sudcov pred svojvôľou zvnútra súdnictva, ako sa to stávalo v minulosti. A naopak, bude definovať konkrétne pravidlá a situácie, ktoré sú porušením sudcovskej etiky.
A bude ich kontrolovať a vykladať jedna rešpektovaná etická komisia. Pokiaľ som správne informovaný, tak takýto rozsiahlejší a podrobnejší etický kódex podporila aj dôležitá autorita: sudcovská rada Najvyššieho súdu SR, a to jednomyseľne.Súdnictvo musí byť nezávislé. Práve preto sami sudcovia potrebujú účinný nástroj na to, aby dokázali poukázať na tých, ktorí sa princípmi etiky odmietajú riadiť, robia ich profesii zlé meno a sú príčinou obrovskej nedôvery verejnosti k súdnictvu. Držím preto palce Súdnej rade, aby sa správne rozhodla a využila šancu na zlepšenie situácie v justícii.
Tento rok som viackrát informoval verejnosť, ako budem postupovať pri odvolávaní sudcov po dovŕšení veku 65 rokov. Snažil som sa, aby tento postup bol transparentný a zároveň dal dostatok času predsedom súdov, aby odvolávanie nenarušilo rozvrh práce a fungovanie súdov. Opakovane som o tom hovoril s predsedníčkou Súdnej rady. Požiadal som ju, aby si Súdna rada splnila ústavnú povinnosť, ktorú v minulosti ignorovala, a predložila prezidentovi zoznam všetkých sudcov na odvolanie. Tak ako to Súdnej rade ukladá Ústava a zákon.
Žiaľ, Súdna rada naďalej porušuje Ústavu Slovenskej republiky ako aj príslušný zákon o sudcoch. Naposledy doručila do kancelárie prezidenta návrh na odvolanie 8 sudcov zo zoznamu 50 sudcov, o ktorých rokovala. Takýto postup väčšiny v Súdnej rade nielenže nemá oporu v Ústave a v zákone o sudcoch, ale — a to podčiarknem — Súdna rada fakticky mení svoju povinnosť navrhnúť sudcov na odvolanie na svoje právo tak urobiť.
Myslím si, že by si toto protiústavné a protizákonné konanie väčšiny v Súdnej rade mali všimnúť vláda a parlament, ktorých nominanti sa takto správajú. Rovnako by si takýto prístup volených členov Súdnej rady mali všimnúť všetky sudkyne a všetci sudcovia. V budúcom roku budú znovu voliť svojich zástupcov v Súdnej rade. Bolo by vhodné, ak by zvolili takých zástupcov, pre ktorých úcta k Ústave a k zákonom bude neprekročiteľnou hranicou pri plnení povinnostív Súdnej rade.
Ako viete, v septembri som požiadal poslankyne a poslancov parlamentu, aby sa tento citlivý problém vyriešil jednoduchou novelou ústavy. Navrhol som, aby po dovŕšení určitého veku zanikla funkcia sudcovi automaticky. Dostalo sa mi vysvetlenia, že do konca volebného obdobia súčasného parlamentu zostáva príliš málo času a ústava by sa nemala meniť narýchlo. Medzičasom ale parlament ústavu narýchlo novelizoval, čo bola príležitosť vyriešiť aj problém odvolávania sudcov. Nestalo sa tak a neviem si to vysvetliť inak, ako neochotou väčšiny v národnej rade riešiť situáciu v súdnictve.
Vážené dámy, vážení páni,
chcem vás na záver informovať, že koncom minulého týždňa mi bolo doručené rozhodnutie väčšiny pléna Ústavného súdu, ktorá sa odmietla zaoberať mojím návrhom na výklad ústavy v súvislosti s menovaním sudcov Ústavného súdu. Väčšina pléna tak odmietla raz a navždy vyriešiť spor, ktorý existuje medzi prezidentom a Národnou radou Slovenskej republiky.
Dnes k tomuto rozhodnutiu poviem iba toľko: je šokujúce, keď Ústavný súd rezignuje na jednu zo svojich základných úloh v demokratickom právnom štáte. Tou je výklad ústavy a riešenie sporov medzi ústavnými orgánmi. Potvrdzujú to aj pripojené nesúhlasné stanoviská štyroch sudcov Ústavného súdu.Vzniknutú situáciu analyzujem a v priebehu najbližších týždňov oznámim svoj ďalší postup. Chcem však ubezpečiť verejnosť, že budem postupovať plne v súlade so všetkými doterajšími rozhodnutiami pléna Ústavného súdu, ako boli publikované v Zbierke zákonov, a preto sú aj pre prezidenta záväzné.
