Bolo to na Silvestra pred deviatimi rokmi. Oslavovali, v televízii išiel film S tebou ma baví svet a keďže boli v dobrej nálade, navyše čisto chalanská partia, povedali si: Aj my raz dáme lyžovačku v štýle Apalucha a Ydykseb!
Odvtedy sa piati spolužiaci z vysokej školy Váňa, Hary, Gery, Robo a Gejzo stretávajú každý rok. Partie, ako je táto, netreba hľadať lupou.
„Hlavne si pamätajte, lepšie sú drobné ústupky než veľké komplikácie,“ užitočné pravidlo z úst náčelníka Júliusa Satinského si berú k srdcu takmer všetci. Film je film, no ani skutočné výjavy z otcovsko-detských jázd na hory nemajú ďaleko od komédie storočia.
Ježiši Kriste, von jede taky Mates!
“„Bolo napínavé nastupovať na lanovku, v jednej ruke dvaapolročná dcéra, v druhej batožina a nočník.“
„
„Pravidlo číslo jeden je nemenné, podmienkou účasti je, že chlap musí mať so sebou dieťa, inak nemôže ísť,“ hovorí Rastislav Šroba, člen horskej služby v Západných Tatrách na Roháčoch. „Sme fajn partia, celé sa to začalo na jednom posedení pred desiatimi rokmi, kde sme si povedali, že by sme mohli našim ženám trošku odľahčiť predvianočný zhon,“ spomína aj jeho kolega Rudo Žuffa.
„Spočiatku nás bolo iba zo päť, šesť mužov a každý vzal deti, ktoré mal. Keďže u nás na Orave je to tak, že väčšina má tri, štyri deti, málokto má jedno alebo dve, hneď od začiatku nás bolo pomerne dosť,“ smeje sa Rudo. „Všade, kam prídeme, spôsobíme rozruch, býva zvykom, že v nedeľu, ak sa dá, zájdeme aj do kostola, a to sa miestne babky nestačia čudovať, čo sme to za skupinu.“
„U nás je to tak, že väčšina má tri, štyri deti, a tak hneď od začiatku nás bolo pomerne dosť,“ smejú sa Rudo Žuffa a Rasťo Šroba. Pred Vianocami si partia z Horskej záchrannej služby pre Západné Tatry a ich kamaráti doprajú čas s deťmi na horách už desať rokov. (zdroj: archív R. Š.)„Za tých desať rokov sa však niektorým už deti ‚míňajú‘ a tí potom nám ostatným závidia. Aby s nami mohli ísť, vymýšľajú, že si nejaké deti požičajú,“ bilancuje Rasťo. Spodná veková hranica detí nie je obmedzená, závisí to od toho, na čo sa dotyčný otec cíti. „Horná sa sama vyselektuje, pubertálne deti to postupne prestane baviť, hoci niekedy ani to neplatí, aj keď sú už pomaly dospeláci, ešte stále chcú ísť s nami,“ hovorí Rasťo.
„Ja som tuším spravil rekord, keď som prišiel na lyžovačku s iba dvojročným synom,“ hovorí Váňa, vlastným menom Ivan Črep.
Ani podnikateľ Vlado Moravský z ďalšej chlapskej partie sa nebál zobrať na hory dieťa v plienkach. S dcérou začal chodiť na lyžovačky, keď mala dva roky. „Nemal som s tým žiaden problém, s Kikou som bol pol roka aj na materskej dovolenke,“ hovorí 41-ročný otec.
Skialpinista Miroslav Rybanič spomína, aké napínavé bolo nastupovať na lanovku, v jednej ruke dvaapolročná dcéra, v druhej batožina a nočník.
