BRATISLAVA. V kritizovaní spôsobu rozhodovania Ústavného súdu prezident Andrej Kiska už nie je sám. Otvorená kritika zaznela aj od jeho vlastných štyroch sudcov, Ľudmily Gajdošíkovej, Lajosa Mészárosa, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika.
Tí pripojili k októbrovému rozhodnutiu Ústavného súdu odlišné stanoviská, ktoré súd zverejnil v týchto dňoch. Znamená to, že s rozhodnutím celého pléna, ktoré odmietlo prezidentovi vyložiť jeho kompetencie, nesúhlasili, no boli prehlasovaní.
Vo svojich písomných stanoviskách popisujú, že za týmto konaním vidia politiku.
„Som nútený pripojiť svoje odlišné stanovisko aj preto, že považujem v záujme svojej profesionálnej cti za potrebné dištancovať sa od rozhodnutia, ku ktorému mám zásadné výhrady,“ napísal Orosz. „Nachádza sa v ňom príliš málo presvedčivej ústavnoprávnej argumentácie a naopak, neprimerane veľa politiky,“ dodal.
Podobná kritika zaznela aj od ďalších. „Plénum ústavného súdu v super-delikátnom konaní sa v napätí s ústavou umenšilo pred senátom ústavného súdu, a v rámci tohto umenšenia sa povýšilo nad prezidenta, ktorému “radí”, aby menoval sudcov ústavného súdu, ktorí to už sami nežiadajú,“ uviedol zas Mészáros.
Gajdošíková zas hovorí o „takmer fetišizovanom rozhodnutí“ iba jedného trojčlenného senátu súdu z úvodu tohto roka, podľa ktorého prezident v minulosti porušil práva kandidátov na sudcov ústavného súdu, keď ich odmietol. Plénum, v ktorom sú zastúpení všetci členovia sudu, sa naň odvoláva až deväťkrát, pričom ho chce podľa Gajdošíkovej takýmto „trikom“ povýšiť na rozhodnutie pléna.
Tkáčik podotkol, že verdikt padol v rozpore s bežným a pravidelným rozhodovaním.

Sudkyňa Laššáková alebo sudca Mamojka
Prezident sa na Ústavný súd obrátil preto, lebo od neho chcel počuť, aké má právomoci. V súčasnosti totiž nie je jasné, či si prezident „môže“ alebo „musí“ vybrať z kandidátov na ústavných sudov, ktorých mu na menovanie ponúka parlament. K tejto situácii došlo vlani a Kiska si následne od parlamentu vypýtal na výber nových kandidátov. Predseda parlamentu Peter Pellegirni (Smer) ho však odmietol, keďže Smer zastáva opačný názor na kompetencie prezidenta.
Plénum Ústavného súdu Kiskovi následne odmietlo vyložiť ústavu s tým, že má na to dva dôvody – žiadosť sa mu javí ako neopodstatnená a spor medzi parlamentom a hlavou štátu nie je téma pre neho.
Súd zároveň naznačil, čo by mal prezident robiť. Podľa neho si vybrať z kandidátov musí.
To by znamenalo, že Kiska si musí vybrať dvoch sudcov z pätice ľudí, ktorých odmietol vlani. Zároveň by musel vymenovať medzi nedávno zvolenými kandidátmi na voľné miesta na súde - poslancami Smeru Janou Laššákovou alebo Mojmírom Mamojkom.
Na košickom súde je v súčasnosti namiesto trinástich sudcov len jedenásť. Vo februári sa uvoľní ďalšie miesto.
Kiska je šokovaný
Kiska sa k odmietnutiu výkladu ústavy vyjadril tento týždeň. Podľa neho „je šokujúce, keď ústavný súd rezignuje na jednu zo svojich základných úloh v demokratickom právnom štáte“. Čo bude s odmietnutými kandidátmi robiť ďalej, zatiaľ nepovedal.
Pri ich opätovnom konaní by sa však mohol odvolávať aj na zverejnené odlišné stanoviská.
Prečítajte si názory jednotlivých sudcov ústavného súdu, ktorí nesúhlasia s politicky motivovanými rozhodnutiami súdu: