Bozk pod imelom vraj prináša šťastie. Máloktorá rastlina je opradená toľkými poverami a mýtmi ako imelo. Imelo biele poznali už Kelti. Pokladali ho za mocnú a čarovnú rastlinu, ktorú pravdepodobne používali pri rituáloch na odháňanie zlých duchov a démonov.
„Druidovia, dávni keltskí kňazi, imelo uctievali a považovali ho za posvätnú rastlinu. Konáriky imela vešali ako ochranu pred démonmi.
Od týchto starodávnych zvykov z Anglicka sa odvíja naša tradícia vianočných konárikov imela,“ vysvetľuje popredný farmakológ Jaroslav Kresánek. V stredoveku bobule imela používali aj na prípravu lepidla na chytanie vtákov.
Parazit, ale pekný
Imelo biele, po latinsky Viscum album, je 20 až 50 centimetrov veľká dvojdomá trváca vždyzelená rastlina. Má vidlicovito rozkonárenú stonku, parazitujúcu na stromoch. Protistojné listy sú kožovité, kvety žlté vo vrcholíkoch sú nenápadné drobné.

Imelo biele kvitne v marci až apríli. Plod je biela nepravá bobuľa dozrievajúca koncom jesene. To, čo sa zbiera a suší, je vňať. V októbri až vo februári sa zbierajú olistené mladé konáriky. Obsahuje látky ako peptidy – glykopeptidy, viskotoxíny, lektíny, toxalbumíny, zmes asi 45 aminokyselín, polysacharidy, triterpény, flavonoidy, cholín a tyramín.
„Izolované a čisté lektíny majú zreteľnú cytotoxickú, čiže bunky poškodzujúcu aktivitu pri určitých nádoroch a zvyšujú imunitu. Ich použitie v medicíne nie je zatiaľ vyriešené,“ vraví profesor Kresánek.
Viskotoxíny sú pri ústnom požití neúčinné, no ak sa podajú injekčne, znižujú krvný tlak. „Sú však jedovaté a vo vyšších dávkach vyvolávajú nekrózy,“ varuje lekár.
Na vysvetlenie – pojmom nekróza sa označuje odumretá oblasť tkaniva, s reakciou okolitého živého tkaniva.
Uvarte si čaj
Možno máte zafixované, že imelo je jedovaté, preto vás prekvapí, ak vám ho ponúknu napríklad na vianočných trhoch v stánku s liečivými bylinkami.