BRATISLAVA. Prezident Andrej Kiska nepodpísal novelu, ktorou sa mení a dopĺňa Trestný zákon. Antiteroristický balík vrátil do parlamentu s odôvodnením, že schválený zákon ako celok porušuje princíp primeranosti. Poslancom, ktorí sa budú protiteroristickými opatreniami opätovne zaoberať dnes popoludní, prezident navrhol ponechať v zákone iba tie body, ktoré bezprostredne súvisia so schválenou zmenou Ústavy Slovenskej republiky.
Prezident v odôvodnení odmietnutia právnej normy, prijatej na pôde NR SR 9. decembra uviedol, že zákon bol prijatý v skrátenom konaní bez toho, aby sa verejnosť i poslanci dozvedeli dostatok informácií o konkrétnych a identifikovateľných hrozbách na území Slovenska, ktoré by opodstatňovali jeho prijatie.
Hlava štátu poukázala v tejto súvislosti na to, že stupeň ohrozenia Slovenska je podľa dostupných údajov na najnižšej možnej úrovni. "Vláda nepreukázala, že bezpečnostná situácia na Slovensku je taká, aby bol dôvod schváliť rozsiahly balík noviel 16 zákonov v skrátenom legislatívnom konaní. Ani to, že existujúce zákony sú na riešenie prípadných hrozieb nedostatočné," uviedol Kiska.
Narušenie rovnováhy
Prezident legislatívnej úprave takisto vyčíta, že novela narušuje rovnováhu medzi záujmom na ochrane bezpečnosti štátu a slobodou a ochranou súkromia jednotlivca.
"Podľa môjho názoru schválený zákon túto rovnováhu neprípustne narušuje," zdôraznil Kiska. V odôvodnení vrátenia zákona vymenoval viacero bodov rozširujúcich právomoci polície či tajných služieb, ktoré majú všeobecnú povahu a nesúvisia len s deklarovaným bojom proti terorizmu. Kiska zdôraznil, že zmenám takýchto zákonov musí predchádzať dôkladná diskusia odbornej verejnosti.
"Súčasťou takejto dôkladnej odbornej diskusie musí byť aj analýza využívania už doteraz existujúcich legislatívnych možností, ktoré bezpečnostné zložky štátu majú nielen v súvislosti s možnými hrozbami terorizmu, ale aj iných hrozieb súvisiacich napríklad s podnecovaním rasovej či náboženskej neznášanlivosti," dodal.
Na základe prijatých legislatívnych úprav, ktoré 9. decembra 2015 schválili 78 hlasmi poslanci NR SR, sa v Trestnom zákone sprísňuje sadzba pri trestnom čine založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny, ktorý sa dostane do kategórie obzvlášť závažných zločinov.
Slovenská úprava patrí z hľadiska hroziacej trestnej sankcie podľa rezortu k najprísnejším v európskom priestore. V prípade trestného činu terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme predpokladá už základná skutková podstata uloženie trestu na 20 až 25 rokov alebo trestu odňatia slobody na doživotie.
Silnejšie kompetencie
V Trestnom poriadku sa zaviedla tzv. obligatórna väzba, teda súd bude môcť zobrať do väzby osobu, ktorá je obvinená z trestného činu súvisiaceho s terorizmom, a to bez uvedenia dôvodu.
Podozrivých z terorizmu bude môcť Slovensko držať vo väzbe v odôvodnených prípadoch až päť rokov. Terorizmus pritom rozšíri agendu Špecializovaného trestného súdu, ktorý bude mať prejednávanie takýchto trestných činov na starosti. Prijaté boli aj opatrenia, ktoré sa týkajú ochrany svedka.
Legislatívne zmeny rozširujú kompetencie Policajného zboru SR, Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva v boji proti terorizmu. Policajti získavajú oprávnenie zaistiť osobu, ktorá by mohla mať súvis už len s hroziacim teroristickým útokom. Zaistená bude môcť byť až 48 hodín.
Silnejšie kompetencie dostane polícia aj pri zastavovaní a prehliadkach motorových vozidiel. V prípade teroristickej hrozby bude môcť vykonať nevyhnutné opatrenia na zaistenie bezpečnosti v hromadnej doprave. Prísnejší bude aj dozor nad internetovým obsahom.
Schôdza v predstihu
Predseda parlamentu Peter Pellegrini zvolal 60. schôdzu Národnej rady už v predstihu, v piatok (18.12.), keďže vrátenie protiteroristického balíčka prezidentom predpokladal. Jej jediným bodom má byť novela Trestného zákona, ktorá rieši protiteroristickú legislatívu.
Premiér Robert Fico (Smer) ešte v piatok taktiež avizoval, že poslanci na pondelkovej schôdzi parlamentu prelomia veto prezidenta.
