BRATISLAVA. Zimná predpoveď počasia zaujíma ľudí najmä na Vianoce a na Silvestra. Očakávanie slnečnej zasneženej krajiny s miernym mrazom sa však napĺňa čoraz zriedkavejšie. Pravdepodobnosť mrazu a sneženia je väčšia na Silvestra ako na Štedrý deň.
Zima na Slovensku
- Zima v roku 1929 priniesla doteraz najnižšiu teplotu. Vo Vígľaši – Pstruši pri Zvolene namerali v noci z 11. februára -41 stupňov.
- Arktický vzduch k nám vtedy priniesol také tuhé mrazy, že praskali stromy a múry domov.
- Vo výškach do 500 metrov nad morom sa prvé sneženie vyskytuje prevažne v druhej dekáde novembra.
Namiesto snehu možno počas sviatkov na väčšine územia očakávať skôr mrholenie. Sprevádzať ho bude polojasné až zamračené počasie, miestami hmla a teploty od troch do deviatich stupňov.
Na niektorých miestach, hlavne na juhozápade Slovenska, sa počas tejto sezóny zatiaľ stále nevyskytlo ani sneženie, ani celodenný mráz. Podobná situácia bola aj vlani.
V analýze Slovenského hydrometeorologického ústavu sa uvádza, že na veľkej časti západného Slovenska snežilo prvýkrát až 26. a 27. decembra. V porovnaní s dlhodobým priemerom je to o viac ako mesiac neskôr. Na niektorých meteorologických staniciach tieto dátumy predstavujú rekordne najneskoršie termíny prvého sneženia.
Vianočný odmäk
Pomer zasnežených a blatistých Vianoc sa však za posledné polstoročie nezmenil. Vplyv naň má zvyčajné oteplenie, ktoré je známe aj ako vianočný odmäk. Nová, aspoň centimeter hrubá snehová pokrývka je teda skôr výnimkou.
Takéto štedré dni boli v posledných 64 rokoch napríklad v Hurbanove iba štyri, naposledy v roku 1993. „Pravdepodobnosť výskytu sneženia je na Štedrý deň iba približne 30-percentná aj v takých zaručene studených a vlhkých oblastiach, ako je severozápadná Orava,“ hovorí klimatológ SHMÚ Pavol Faško.
O niečo bežnejšie je udržanie snehovej pokrývky od prvých decembrových dní až do Vianoce. Najväčšiu šancu na zasnežené sviatky majú kotliny na severe a severovýchode a stredné a vysoké horské polohy.
Napríklad v Oravskej Lesnej nebol sneh na Štedrý deň od roku 1951 iba osemkrát. „Tento krásny a čarovný čas môže mať v Oravskej Lesnej veľmi peknú zimnú idylku, lebo 24. decembra tam bolo v rokoch 1967, 1986, 1988 a 2005 až takmer meter snehu,“ hodnotí Faško.
Symbolické mrazy
Na Štedrý deň síce môže mrznúť aj v najteplejších oblastiach Slovenska, no v posledných rokoch sú aj v týchto regiónoch mrazy iba symbolické. „Dávno sú preč časy, keď aj V Bratislave klesla teplota vzduchu na Štedrý deň takmer na mínus 20 stupňov Celzia, ako to bolo v roku 1963. Vtedy v Hurbanove namerali dokonca mínus 21 stupňov,“ hovorí Faško.
Biele Vianoce si ľudia na juhozápade Slovenska užili naposledy v roku 2012. V dôsledku klimatickej zmeny je pravdepodobné, že Vianoce so snehom budú oveľa zriedkavejšie. V najnovšej histórii sú rekordy skôr na opačnej strane spektra teplôt, napríklad vlani sviatočné teploty na väčšine územia prekročili desať stupňov Celzia.
Na Silvestra však býva zima istejšia a mrazivejšia. V Oravskej Lesnej v tento deň klesla v roku 1968 teplota vzduchu až na takmer mínus 30 stupňov Celzia. „Bolo to síce už dávno, ale napríklad v Telgárte bol jeden z najmrazivejších Silvestrov iba nedávno, v roku 2010,“ uvádza Faško. V Bratislave bol najmrazivejší Silvester za posledných 62 rokov v roku 1996, keď v meste namerali mínus 14 stupňov Celzia.
Silvestrovské ochladenie?
Aj sneh je na Silvestra zvyčajnejší ako na Štedrý deň a súvisí pravdepodobne so vzrastom atmosférických zrážok. Týka sa to dokonca aj Hurbanova, ktoré je v časti Slovenska najchudobnejšej na sneh.
Od roku 1951 bola na Silvestra aspoň centimeter vysoká vrstva snehu dvakrát častejšie než na Vianoce. Podľa klimatológa Juraja Lapina je šanca, že na juhozápade Slovenska bude prvá snehová pokrývka až niekedy začiatkom januára, prípadne neskôr.
„Jasné to bude až podľa toho, ako sa vyvinie ochladenie okolo 30. decembra,“ uvádza. Na sneh však zrejme bude chudobné.
„Ochladenie po Vianociach, respektíve na ich konci, vyzerá podľa modelov skôr na suché,“ hovorí klimatológ Pavel Matejovič. Studený vzduch by mal preniknúť po prednej strane tlakovej výše nad Škandináviou, teda by sa mala aspoň rozrušiť inverzia a v noci by malo konečne mrznúť.
