LIPTOVSKÁ TEPLIČKA, GIRALTOVCE. Rómovia kedysi nerobili na vianočné sviatky také jedlá, ako v súčasnosti. Hoci používali podobné suroviny ako gazdiné z majority, rozdiel bol v tom, ako tieto suroviny získavali a akým spôsobom sa z nich jedlo pripravovalo.
"Starká varila obyčajné jedlá, nie ako teraz zákusky od výmyslu sveta. Oni piekli len makové koláče. Mysleli by ste, že to drevo nesú a to mala na rukách toľko závinov koláčov," spomína Júlia Čonková z Liptovskej Tepličky.
Keď bolo v rodine pätnásť detí, na Štedrý deň ráno zvykla gazdiná navariť deťom halušky s kapustou, aby sa nasýtili.
Vajíčko za stužku
Kočovní Rómovia nevlastnili pôdu a potraviny si zabezpečovali drobnou výpomocou na gazdovstvách a remeselnými službami. Suroviny na prípravu jedál získavali aj formou výmenného obchodu.
Jednotkou bolo jedno vajíčko za jednu stužku, ktorú vedeli rómske ženy utkať na jednoduchých krosienkach. Krosienka sa držali pod pazuchou a stužka sa dala na nich utkať veľmi rýchlo.
Väčšinou musela stačiť múka, voda a vajíčko, ktoré rómska žena vymenila za stužku utkanú na svojich krosienkach.
Pri varení tradične využívali otvorený oheň a pahrebu, čo pokrmu dodávalo špecifickú vôňu a chuť. Usadení Rómovia používali kachlové pece, na ktorých pripravovali napríklad múčne placky a posúchy.
Bokeľa
"Voľakedy väčšinou robili posúch bokeľa, ktorý sa piekol na peci. Navrch si dávali masť a ku tomu varené mäso," opisuje Júlia Čonková vianočný zvyk z osady Kufajka spred pol storočia.
Na ich prípravu potrebovala gazdiná iba múku, soľ a vodu.
Dlaňami sa spracovalo tuhšie cesto, ktoré sa rozdelilo na menšie diely. Vyvaľkali sa placky hrubé asi dva centimetre a piekli sa priamo na platni pece.
Jedli sa samostatne, niekedy s cibuľou, cesnakom či omastené kožou zo slaniny. Placky slúžili aj ako príloha k mäsovým pokrmom.
Koláč ušamen
Rómovia zo svidníckeho okresu piekli na Vianoce koláč s názvom ušamen, čo v preklade znamená „miesené“. Na tento jablkový koláč gazdiná potrebovala: tri vaječné žĺtka, štvrť kila masti alebo iného tuku, 3 hrnčeky múky, čajovú lyžičku sódy alebo kypriaceho prášku, vanilkový cukor a kilo jabĺk.
Múka vysypaná na drevenú dosku sa premiešala s kypriacim práškom. Pridali sa žĺtka a tuk. Dobre vymiesené cesto sa rozdelilo na dve časti a každá z nich sa vyvaľkala zvlášť.
Na plech sa uložilo prvé cesto, následne sa položili nastrúhané a osladené jablká. Prikrylo sa to druhou vrstvou cesta. Keď cesto chytilo hnedastú farbu, koláč bol hotový.
Súčasťou sviatkov boli tiež kruceníky, čo sú vlastne orechové záviny a aj dnešná ovocná bublanina, ktorú v Giraltovciach volajú marikľa.
Marikľa
V regiónoch stredného Slovenska hovoria marikľa slanému pokrmu - múčnym plackám. Cesto vznikne z múky, soli, vody, prípadne mlieka.
Pripravené suroviny sa premiešajú a dlaňami spracujú na tuhšie cesto. Placky sa môžu pripraviť aj zo sladkého mlieka, kyslého mlieka alebo cmaru.
Cesto sa rozdelí na menšie časti a vyvaľká na placky, ktoré sa pečú z oboch strán na rozohriatej platničke.
Placky marikľa majú výbornú chuť, ak sa pečú medzi horúcimi uhlíkmi v ohni, ideálne spolu s mäsom. Postup je taký, že sa zahrabú do uhlíkov a po upečení sa z nich odstránia kúsky popola.

Autor: Monika Komorová

Beata
Balogová
