Kresťania si pripomínajú vtelenie Ježisa Krista

Asi 2,2 miliardy kresťanov slávi Vianoce. Sú to sviatky vykúpenia, pokoja a lásky.

BRATISLAVA. Koledníci Dobrej noviny začínajú dnes - na Štedrý deň a zajtra - na sviatok Narodenia Pána prichádzať už po 21. raz do rodín v mestách a obciach po celom Slovensku.

Deti a mládež v sprievode dospelých dobrovoľníkov ohlasujú ľuďom radostnú zvesť o narodení Ježiša, spievajú koledy, vinšujú im zdravie a šťastie. Zároveň zbierajú finančné prostriedky na realizáciu projektov pomoci ľuďom v núdzi v afrických krajinách. Ide najmä o zdravotnícke a vzdelávacie projekty, zabezpečenie pitnej vody a potravín.

Kolednícku akciu Dobrá novina tradične organizuje eRko - Hnutie kresťanských spoločenstiev detí v spolupráci s katolíckymi farnosťami a pápežskými misijnými dielami. Koledovanie sa uskutočňuje od 24. decembra a potrvá do sviatku Zjavenia Pána - Troch kráľov, ktorý sa slávi 6. januára. Aj v tomto roku sa do Dobrej noviny zapojí okolo 25.000 koledníkov a sprevádzajúcich osôb z farností vo všetkých regiónoch Slovenska.

Z výťažku zbierky Dobrá novina podporí rozvojové projekty v Keni, Južnom Sudáne, Etiópii či Ugande zamerané tentoraz predovšetkým na dostatočný prístup ľudí k pitnej vode. Aj preto sa mottom tohtoročného koledovania stalo "Voda je život" podčiarkujúce myšlienku, že čistá voda je otázkou prvotnej dôležitosti, pretože je nevyhnutná pre ľudský život. To zdôrazňuje aj pápež František v encyklike Laudato si.

Kresťania slávia Narodenie Ježiša Krista

Asi 2,2 miliardy kresťanov vo svete začínajú dnes sláviť najkrajšie sviatky roka Vianoce. Pripomínajú si vtelenie Ježiša Krista, jeho narodenie ako chudobného dieťaťa v betlehemských jasliach, jeho vstup do dejín ľudstva, ktorému priniesol spásu. Sú to sviatky vykúpenia, pokoja a lásky.

V mnohých kresťanských rodinách dodržiavajú na Štedrý deň pôst ako symbol pokory a úcty k príchodu malého Ježiška na svet. Spoločná slávnostná štedrovečerná večera symbolizuje jednotu rodiny, ktorá by sa mala pri jednom stole stretávať celý nasledujúci rok.

Štedrá večera

Na štedrovečernom stole v kresťanských rodinách nechýbajú oplátky s medom, šošovicová, hríbová či iná diétna polievka alebo kapustnica, jedáva sa takisto ryba, opekance s makom a rôzne koláče. Na stole nechýbajú med, cesnak, ovocie.

Katolícki veriaci slávia dnes popoludní a večer vigíliu sviatku Narodenia Pána (25. decembra). Významným symbolom Štedrého večera a Vianoc vôbec je pre katolíkov scénka betlehema pod vyzdobeným vianočným stromčekom.

Tradičnou a neodmysliteľnou súčasťou Štedrého večera v katolíckych kostoloch sú polnočné omše. Spievajú sa na nich vianočné koledy a piesne, medzi nimi aj svetoznáma rakúska pieseň Tichá noc, svätá noc, ktorú v roku 1818 skomponoval organista Franz Xaver Gruber. Na mnohých miestach sa konajú aj tzv. skoršie "polnočné omše", napríklad už o 22.00 h, na ktorých sa zúčastňujú najmä rodiny s deťmi a starší ľudia.

Bohoslužby

V gréckokatolíckych chrámoch býva na Štedrý deň ráno bohoslužba kráľovské hodinky (cárske časy), čítajú sa tam žalmy a časti zo Starého a Nového zákona, ktoré predpovedali alebo ohlasovali Kristovo narodenie. Poobede (okolo 16.00 h) sa slávi veľká večiereň so svätou liturgiou a s ôsmimi čítaniami zo Starého zákona, ktoré sa vzťahujú na sviatok Narodenia Pána.

V gréckokatolíckych kostoloch sa na rozdiel od rímskokatolíckej cirkvi neslúži polnočná sv. liturgia, ale tzv. Veľké povečerie v neskorých večerných hodinách (okolo 21.00, 22.00 h).

V Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania sa dnes popoludní a večer konajú slávnostné štedrovečerné služby Božie. Slávnostné bohoslužby sú dnes aj v iných kresťanských chrámoch.

Pravoslávni veriaci na Slovensku, ktorí sa riadia podľa starého juliánskeho kalendára, tak ako i v niektorých ďalších krajinách (napríklad v Česku, Rusku, na Ukrajine), budú sláviť Štedrý večer až 6. januára.