PREŠOV. Aj keď bolo KDH súčasťou niekoľkých vlád, riešeniu rómskej problematiky venuje pozornosť v posledných troch rokoch ako opozičná strana.
Vyhýba sa spojeniu „rómska problematika“, používa skôr slovné spojenia o spolunažívaní s Rómami.
„Sme presvedčení, že termín problematika vychádza z predpokladu existencie problému s Rómami a vyvoláva následne dojem represie, nie prevencie,“ uviedla v rozhovore pre Romano nevo ľil podpredsedníčka strany Miroslava Szitová.
Štandardná strana
Riešenie Rómov v politickej strane v čase, keď sa nachádza v opozícii, je odvahou. Neextrémne riešenie rómskej témy totiž strane preferencie skôr uberie, ako pridá. KDH zašlo ešte ďalej a s touto víziou ide aj do parlamentných volieb.
Miroslava Szitová je podpredsedníčkou strany, ktorá garantuje zlepšenie spolunažívania s Rómami.
„Ako jediná štandardná strana na Slovensku máme podpredsedníčku, ktorá deklaruje záujem participovať na realizácii takých verejných politík, ktorých cieľom je desegregácia, degetoizácia a nediskriminácia Rómov v našej spoločnosti,“ uviedla.
Počas troch rokov realizovali viacero odborných stretnutí a konferencií venovaných najmä témam vzdelávania, bývania, zdravia a zamestnania Rómov. S tímom odborníkov z praxe participovali na tvorbe základného dlhodobého programu KDH.
Hlasy a návrhy na riešenie rómskej problematiky prichádzajú od strán hlavne vtedy, keď sú v opozícii. Podpredsedníčka však s tým nesúhlasí.
„Nemáme pocit, že by sa politické strany vyjadrovali k spolužitiu s Rómami iba vtedy, keď sú v opozícii. November 1989 znamenal zmenu aj pre rómsku minoritu. Slovenská vláda v apríli 1991 prijala Zásady vládnej politiky k Rómom, kde potvrdila akceptovanie Rómov ako národnostnej menšiny a vytvorila podmienky na jej všestranný kultúrny a etnický rozvoj. Premiérom vlády bol Ján Čarnogurský, vtedajší predseda KDH. Téma spolužitia s Rómami je pre KDH jednou z kľúčových a v prípade účasti na vláde ju budeme presadzovať aj ako jednu z priorít vládneho programu.“
Sporný splnomocnenec
Súčasný splnomocnenec tesne po svojom nástupe do funkcie avizoval, že nebude vyrábať nové stratégie. Svojho sľubu sa aj drží a viac ako v kancelárii ho majú možnosť ľudia stretnúť v teréne.
KDH má však svoju predstavu. Petrovi Pollákovi vyčíta neplnenie základných povinností. Podľa slov Szitovej chceli konštruktívne diskutovať, ale nemali o čom. Podľa nej neexistuje žiadny oficiálny vládny alebo ministersky relevantný podklad, ktorý by objektívne mapoval činnosť úradu. Počas štyroch rokov nebol urobený žiadny odpočet plnenia úloh úradu.
„Keby sa splnomocnenec oboznámil so svojou pracovnou náplňou a poslaním úradu, nerozprával by toľko o zbytočnosti plánov a stratégií, pretože úrad je poradným a koordinačným orgánom vlády a jeho úlohou je podávať návrhy a odporúčania vláde a koordinovať činnosť výkonných orgánov podľa plánov a stratégií. Skrátka, splnomocnenec si pomýlil svoju prácu a úlohu úradu a doteraz sa neoboznámil so svojimi kompetenciami,“ upozornila.
Pozitívne na práci Petra Polláka je to, že pokračuje v realizácii programov a opatrení, s ktorými začali jeho predchodcovia. Menej pozitívny je fakt, že Pollák je opozičným poslancom a zároveň úradníkom vo vláde.
KDH má výhrady aj voči výberu 150 obcí, ktoré dostanú „take away“ balíčky.
„Nemusel by to byť problém, ak by objektívne a transparentne odprezentovali podmienky výberu týchto obcí. Prax ukazuje, že zo zoznamu vypadli obce, ktoré by podporu a pomoc v nasledujúcich siedmich rokoch nevyhnutne potrebovali. Vzbudzuje to dojem politického, nie vecného kritéria výberu,“ upozornila.
Komplexné riešenia KDH
Prioritou strany je nadviazať na prijatú Stratégiu integrácie Rómov do roku 2020.
„My komplexnosť nevnímame ako tzv. všetkým rovnako alebo všetci robia všetko. Komplexnosť znamená hľadanie odborných riešení na lokálnej úrovni, ktoré musia vychádzať z poznania lokalít a rešpektovať ich potreby. Komplexnosť znamená, že realizácia konkrétnych aktivít nie je izolovaná a aktivity nie sú osamotené samy o sebe a pre seba,“ spresnila.
KDH má podľa Szitovej v úmysle presadzovať také opatrenia, ktoré budú efektívne a adresné.
„Ak v niektorých lokalitách napríklad nie je potrebná intervencia policajných hliadok, nie je dôvod ju tam realizovať. A naopak, ak je niekde prioritou pre zlepšenie života časti Rómov zaviesť pitnú vodu, občianske hliadky im ju nezaručia.“
Ako ďalej uviedla, je potrebné zmeniť ťaživú, nepriaznivú situáciu časti sociálne vylúčených Rómov, rovnako je však dôležité budovať identitu rómskej národnostnej menšiny cez národnostné školstvo, jazyk a kultúru.
Čo mohli a neurobili?
„KDH bolo vždy v koaličných vládach, ktoré sa snažili hľadať pozitívne riešenia. Nemyslíme si, že sa teraz treba predbiehať vo vymenúvaní, čo a za ktorého ministra sa urobilo. My zastávame názor, že za ostatných 25 rokov sa urobilo veľa, overili sa mnohé riešenia. Podporili sa viaceré úspešné programy. Čo sa však nepodarilo, je dostať tieto programy do systému, a tu vidí KDH veľkú výzvu,“ hovorí podpredsedníčka.
V posledných rokoch sa podľa jej slov prehĺbila protirómska rétorika, čo je nebezpečné pre celú spoločnosť. Téma spolužitia s Rómami sa dostala medzi ich priority, lebo v tom vidia potenciál na zlepšenie života na Slovensku.
„Sme pokorní, nehovoríme o vysúkaní rukávov, nepodceňujeme prácu doterajších splnomocnencov, ale spolu s odborníkmi z praxe chceme transparentne, spravodlivo a zodpovedne pristupovať k téme spolužitia s Rómami.“
Ako a kde pracovať?
V súvislosti s Rómami sa v politických stranách hovorí najmä o tom, že pracovať sa oplatí. Prečítate si to aj vo volebnom programe tejto strany. Ako to chcú docieliť?
„Pracovať sa musí oplatiť. Nie je to medový motúz, je to fakt. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi nie je východiskom, je skôr krokom späť. V tých častiach Slovenska, kde žije segregovaná časť Rómov, je veľmi málo pracovných príležitostí aj pre príslušníkov majority. Hovoríme o chudobných regiónoch, kde je zamestnanosť zárukou jedla, nie štatistický ukazovateľ,“ hovorí Szitová.
Prioritou je rozvíjať takú sociálnu ekonomiku, ktorej prvoradým cieľom nebude iba zisk, ale aj dôstojný život každého človeka v komunite a v obci.
Konkrétnym príkladom zmysluplnej pomoci pri vytváraní pracovných miest pre dlhodobo nezamestnaných je vytvorenie inkluzívneho trhu zamestnanosti na celoslovenskej úrovni.
Temná stránka strany
KDH malo v minulosti významných predstaviteľov, ktorí však v súvislosti s Rómami vystupovali extrémne. Bolo to hlavne v silových rezortoch.
Minister vnútra Vladimír Palko chcel počítať rómsku kriminalitu formou pozriem a vidím. Daniel Lipšic, dnes predseda strany NOVA, mal počas svojho ministrovania poradcu pre rómsku kriminalitu. Ako to hodnotia s odstupom času v KDH?
„Je na mieste sa to pýtať tých, ktorí tieto opatrenia realizovali. Považujeme za nezodpovedné hovoriť za nich. Koniec koncov, obaja v súčasnosti nie sú členmi KDH a nechceme zasahovať do vnútorných záležitostí iných politických strán,“ uviedla Szitová.
Aké plány máte so špeciálnymi školami?
Špeciálne školy sú potrebné a spĺňajú dôležitú úlohu vo výchove a vzdelávaní detí. Ak ste mali na mysli, aký zaujímame postoj voči neoprávnenému zaraďovaniu prevažne rómskych detí do špeciálnych škôl, tak toto považujeme za nekompetentné zbavovanie sa zodpovednosti tých, ktorí o tom rozhodujú. V súčasnosti vieme veľmi vecne identifikovať základné bariéry vstupu dieťaťa z málopodnetného prostredia do školského prostredia. Do špeciálnych škôl patria len tie deti, ktorým mentálna dispozícia neumožňuje nástup do bežnej triedy.
Koľko Rómov bude mať KDH na svojej kandidátke?
Predsedníctvo navrhlo na 60. miesto vysokoškolského pedagóga Ivana Ráca a rada KDH mu dala dôveru. Je naším členom od roku 2010 a pôsobí v komunálnej politike. Vážime si jeho odbornosť a okresná aj krajská rada mu vyjadrili podporu. Ivan Rác nebol navrhnutý ako Róm, ale ako odborník, ktorý s hnutím spolupracuje a má čo ponúknuť.
Pre nás nie je dôležité, akej je kto národnosti, u našich členov a sympatizantov neskúmame ich etnickú identitu. Pre nás je podstatné, s akými úmyslami vstupujú do hnutia, akú odbornosť prinášajú a ako sa dokážu podieľať na zlepšovaní života v obciach, mestách a celej krajine.
Beata
Balogová
