BRATISLAVA. Novela infozákona, ktorá reaguje na smernice Európskej únie, nadobudne účinnosť 1. januára. Zmeny, ktoré chcel novelou pôvodne docieliť rezort spravodlivosti, však nakoniec z novely vypadli. Ministerstvo spravodlivosti predložilo iba tie, ktoré je Slovensko povinné prijať v súvislosti s transpozíciou eurosmernice.
Ide napríklad o povinné otvorenie štátnych databáz, z ktorých bude možné čerpať väčšinu informácií. Sprístupniť nebude možné niektoré citlivé údaje. Ďalej sa jasne stanovuje povinnosť sprístupniť informácie na účely opakovaného použitia na základe žiadosti.
Zaujímavá pre podnikateľov
Nebude sa to týkať informácií kultúrnych inštitúcií vymedzených v zákone. Novela je zaujímavá najmä pre podnikateľov, ktorí podnikajú v oblasti trhu s informáciami, napr. marketingové, prieskumné, informačné agentúry, spoločnosti vyvíjajúce počítačové a informačné systémy.
Podnikatelia, ktorí chcú spracovávať verejné informácie a ponúkať ich na trhu vo forme online a nonstop aktualizovaných informačných systémov, napr. o počasí, o novovzniknutých firmách registrovaných v obchodnom či inom registri, o dopravnej situácii, o štátnej štatistike, o stave populácie, o zdravotnom stave populácie a podobne, budú môcť žiadať o sprístupnenie informácií ako aj o napojenie sa cez tzv. dátovú pumpu na informačný systém povinnej osoby.
Tomu musí predchádzať aj prepočet nákladov.
Chceli zverejniť aj platy ministrov
Rezort spravodlivosti dal vo februári do pripomienkového konania návrh infozákona, ktorý bol výsledkom vyše dvojročných rokovaní aj za účasti tretieho sektora. Šlo o kompromisný návrh, ktorý by v prípade schválenia znamenal podľa ministra spravodlivosti Tomáša Boreca výrazný krok vpred.
Novela napríklad stanovovala, že prístup k informáciám by sa nevzťahoval na informácie, ktoré nie sú k dispozícii, najmä na poskytovanie výkladových stanovísk, ktoré nie sú k dispozícii, a na vytváranie názorov.
Rezort chcel odstrániť problém, aby verejná správa nerobila diplomové práce, rešerše, stanoviská, rozbory či referáty a aby neslúžila niekomu na zľahčovanie jeho práce. Mala zaviesť aj príplatok pri nadmerných žiadostiach. V Centrálnom registri zmlúv chceli okrem zmlúv štátu a ministerstiev zverejňovať centrálne aj zmluvy obcí, vyšších územných celkov, ich rozpočtových a príspevkových organizácií a povinných osôb, v ktorých majú viac ako 50-percentnú účasť.
Ministerstvo tiež navrhovalo zverejňovať nielen platy ministrov, ale aj platy a odmeny manažmentu verejných podnikov, teda konateľov, členov dozorných rád, obecných s.r.o., štátnych akcioviek. Nič z toho však schválená novela neobsahuje.
