Keď minister po škandále odstúpi z funkcie a vráti sa do parlamentu, vníma to volič ako dostatočné vyvodenie politickej zodpovednosti?
„Pre priemerného občana politika nemá žiaden extra význam, nie je to jeho hobby. Dôsledkom toho je, že priemerný človek si podľa mena a tváre pamätá zhruba päť politikov, čo je asi jedna tretina vládnych kresiel. Väčšinu ministrov ani nepozná. Takže taktika, ktorú naznačujete, môže byť veľmi funkčná, aj keď to znie cynicky.“

Ako to prakticky funguje?
„V situácii, keď médiá prepierajú kauzu, ktorá vzbudzuje veľké vášne, ľudia potrebujú nejaké uspokojenie –niečo ako obeť na kríži. A práve to je odvolanie konkrétneho človeka. Tým to pre nich končí a zabudnú. Neskôr si už ani nepamätajú, že ten človek bol minister a mal nejakú kauzu. Keď ho potom pred ďalšími voľbami uvidia na kandidátke, vôbec si to nespoja. Neprekáža im to a hlas Smeru aj tak dajú. Je to šikovná taktika a keď funguje, nie je dôvod ju meniť.“
Je pri marketingovom riešení kauzy dôležité, ako je ďaleko do volieb?
„Určite. Ak sa blížia nejaké dôležité voľby, ten proces by mohol byť mierne odlišný.“
Dá sa určiť, na voličov akých strán taktika platí?