BRATISLAVA. Viac ako štvrtina mladých ľudí vo veku 25-29 rokov nerobí vôbec nič. Nechodia do školy, nepracujú a ani nikde nepraxujú, či netrénujú.
V diskusnej relácii na tablet.tv to uviedol Viliam Páleník zo Slovenskej akadémie vied.
Desať rokov bez zmeny
"To sú napríklad ľudia so segregovaných rómskych komunít, ktorí sú len ťažko zamestnateľní a pre ich zamestnanie vláda nerobí nič. Tieto skupiny ani nebývajú na trhu práce, ani sa nepovažujú za nezamestnaných, lebo nikdy ani prácu nehľadali. Sú mimo trhu práce," zdôraznil Páleník.
Ich podiel u nás sa podľa Páleníka nemení od roku 2006.
"Ak si to porovnáme s inými krajinami, horšie je to v Španielsku, Grécku, Bulharsku, Taliansku, kde sa tento podiel pohybuje okolo 30 %. Patríme tak z tohto hľadiska k najhorším krajinám EÚ," dodal Páleník.
Podľa jeho názoru je potrebné, aby sa títo ľudia podchytili v rámci zamestnávania v podporovaných inkluzívnych podnikoch, kde by sa zamestnali približne na dva roky na riadnu pracovnú zmluvu, aby získali dostatočnú úroveň pracovných zručností potrebných pre pôsobenie na otvorenom trhu práce.
Mladí Rómovia ponúkajú štátu model rozvoja chudobných regiónov Čítajte "Bez pracovných návykov sa nedostanú späť na trh práce. Ich pracovnú silu totiž budeme potrebovať v budúcnosti," upozornil Páleník.
Súkromná stredná odborná škola v Kežmarku pripravuje svojich žiakov do praxe podľa potrieb miestneho pracovného trhu. Zľava majster kováč Igor Radič z Klenovca, v strede zriaďovateľka školy Anna Jurgovianová a žiak školy Miloš Hangurbadžo. (zdroj: Ingrid Ďurinová)
Počas letných prázdnin sa žiaci súkromnej školy v Kežmarku zúčastnili intenzívneho kováčskeho kurzu. (zdroj: Ingrid Ďurinová)Minister to vidí inak
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Ján Richter koncom novembra vyzdvihol zníženie nezamestnanosti mladých do 29 rokov z 34,8 % na 23 %.
"Podarilo sa nám zabezpečiť 13 000 pracovných miest a hlavný úspech vidím v tom, že 86 % mladých ľudí po ukončení projektu ostalo naďalej v trvalom zamestnaní u tých zamestnávateľov, ktorí predtým poberali istú motiváciu prostredníctvom tohto projektu," skonštatoval Richter.
Zamestnávanie mladých podľa jeho slov ostáva jednou z ďalších priorít. V takzvaných hladových dolinách, kde je najvyššia miera nezamestnanosti, sa bude uplatňovať podľa slov ministra pozitívna diskriminácia.
"Ďaleko väčšia motivácia pre zamestnávateľov, ale aj pre zamestnancov zamestnať sa," avizoval minister.
To je podľa neho aj spôsob, ktorým by sa ďalej mali riešiť regionálne rozdiely. Neobáva sa ani nedostatku kvalifikovaných pracovných síl, a to ani v súvislosti s príchodom novej automobilky Jaguar Land Rover na Slovensko.
Príliš veľa dôvodov, prečo to nejde
Zvyčajne sa nezamestnanosť Rómov z vylúčených osád odbíja mýtom, že sa týmto ľuďom nechce pracovať. Stačí ale prísť medzi nich a návštevník rýchlo zistí, že predstava nič nerobiaceho Róma nie je celkom v poriadku.
Pre zabezpečenie základných potrieb rodiny v temer stredovekých podmienkach je potrebné robiť od skorého rána do neskorého večera. Deti sú tu zvyknuté pomáhať rodičom väčšiu časť dňa. Zbierajú raždie na kúrenie, čistia koberce pri potoku, opatrujú menších súrodencov, robia domáce práce.
Osady vylúčené z vidieckej komunity sa zvyčajne nachádzajú dva aj tri kilometre od obce a nemajú základnú infraštruktúru, častokrát ani prístup k pitnej vode a elektrine.
Vznik takto izolovaných spoločenstiev nebol prirodzený, bol to dôsledok zákonov a nariadení panovníkov a politikov, ktorí cielene odsúvali rómske rodiny mimo intravilán obcí.
Asi najväčší odsun rómskych rodín nastal počas druhej svetovej vojny a tesne po jej skončení. Vylúčené komunity takto nadobudli obrovský potenciál chudoby, ktorý sa počas transformácie našej spoločnosti rozvinul do dnešného katastrofálneho stavu.
Obrovskú prácu s deťmi z osád vykonávajú učitelia, neziskové subjekty, cirkvi a charitatívne organizácie. Všetko ale zapadne prachom po skončení povinnej školskej dochádzky.
Žiadna vízia pre normálny život, nemožnosť zarobiť si a postaviť sa na vlastné nohy. Každodenným problémom je vycestovať k lekárovi či na úrad práce. Dochádzanie na stredoškolský internát, kurzy alebo školenia, ktoré vyžaduje zamestnávateľ, je temer nemožné.
Zvykneme hodnotiť, že si títo ľudia za svoju nízku vzdelanosť a nezamestnanosť môžu sami. Iba zabúdame, že na nadstavbu v pyramíde potrieb, teda aj vzdelávanie, potrebuje mať ľudský jedinec naplnené základné životné potreby.
Ingrid Ďurinová
