Zajac: Smer berie bagrom
Bývalý reformátor RUDOLF ZAJAC komentoval kauzy v zdravotníctve.
Čo sa podľa vás stalo, že je taký pretlak káuz?
„Zrejme je pravda, že košická skupina sa správa brutálnejšie, ako je obvyklé. Rozhodla sa, že bude trošku viac drancovať zdravotníctvo, ako je únosné. Robia to byzantským spôsobom – bagrom. Košická skupina je zodpovedá za stav ministerstva zdravotníctva. Vie sa napríklad, že riaditeľov nemocníc dosadzuje Richard Raši. Minister–neminister.“
Ako ste to mysleli, že drancujú zdravotníctvo byzantským spôsobom?
„Keď chcete kradnúť alebo zarobiť bokom tak, aby vás nejaký (Miroslav – pozn. red.) Beblavý stále nevyťahoval, musíte to urobiť sofistikovane. Keď to robíte brutálne, všetci o tom vedia, trúfnu si aj iní a robia to necitlivo.“
Pašku niektorí vnímajú ako kráľa slovenského zdravotníctva. Súhlasíte?
„Paška bol tieňovým ministrom zdravotníctva. V rokoch 2002 a 2003 bol ako opozičný poslanec aj mojím poradcom, bol členom zdravotníckeho výboru. Vždy do zdravotníctva zasahoval. Povráva sa, ale dôkazy nemám, že každý pondelok chodila k nemu Zuzana Zvolenská ako šéfka Všeobecnej na koberec, komu čo poisťovňa uhradí.“
Prečo Fico po kauze CT v Piešťanoch odstavil Pašku?
„Piešťanské CT vôbec nebola Paškova kauza. V zdravotníctve už berú výpalné aj za jeho chrbtom a Paška dostáva nakladačku aj za to, čo neurobil. CT bolo len zámienkou. Fico zrejme cíti, že tento bager v zdravotníctve už nie je dobrý nápad, že môže škodiť. A Fico musí z toho vyjsť celý v bielom. Okrem toho má premiérsku chorobu, keď sa cíti ohrozený, zotne každého. Na rozdiel od tých, ktorých zoťali Mečiar a Dzurinda, Fico sa o nich nejako postará.“
Povedali ste, že Raši rozhoduje o riaditeľoch. Aké je jeho postavenie?
„Vzťahy medzi Rašim a Paškom už nemusia byť ideálne, lebo Paška sa už cíti Rašim ohrozený. Dnes si myslím, že sivou eminenciou zdravotníctva je skôr Raši.“
Ján Krempaský
Zajac: Smer berie vo veľkom, bagrom Čítajte Syn Gustáva Husáka o dovolenke
Architekt VLADIMÍR HUSÁK dodnes čerpá z kníh o umení a dejinách, ku ktorým ho priviedol jeho otec, posledný komunistický prezident.
Čo váš otec rád robil okrem čítania?
„Kedysi veľmi rád fotografoval a vyvolával fotografie. Staral sa o záhradu, veľmi rád šoféroval. To bola jeho vášeň.“
Nemal šoféra?
„Podľa toho, o akom čase hovoríme. Keď bol vo funkcii, patrilo to k tomu.“
Ako sa správal k vám deťom?
„Pamätám si ho skôr až z obdobia, keď sa vrátil z väzenia. Keď mamka zomrela, vymyslel úplne pamätné prázdniny do Juhoslávie a Bulharska, bolo to v roku 1966. Celý čas túžil prečítať si Aragonove Súbežné dejiny ZSSR. Stále ich mal pri sebe, dúfal, že sa nájde chvíľa, aby sa do nich pozrel, ale myslím, že sa mu to vtedy nepodarilo.“
Ako ste cestovali?
„Autom sme šli. Bola to obrovitánska cesta.“
Čiže otca si z útleho detstva nevybavujete?
„Trochu áno.“
Kedy ste ho videli vo väzení po prvý raz?
„Určite to bolo po procese v roku 1954 v Leopoldove. Zvláštny pocit. Mama určite vedela, čo mu chce povedať, určite mali signály, ktorým rozumeli, ale my nie.“
Iris Kopcsayová
Vladimír Husák: Otec netúžil po moci, ale dobre vedel, na čo je moc Čítajte Harabin: Vážiť si treba Mečiara
Po sérii sporných rozhodnutí prišiel ŠTEFAN HARABIN o funkciu šéfa trestného kolégia na Najvyššom súde.
Budete po dovolenke pokračovať v sporných rozhodnutiach?
„Čo bude pokračovať? Poviem na rovinu, že nemám rád sugestívne otázky. Ktoré rozhodnutia sú sporné? Rozhodnutia Najvyššieho súdu sú povinní rešpektovať ministri, politici aj kolegovia od pani Javorčíkovej. To je všetko.“
Keď ste boli v prvej Ficovej vláde, s tými istými politikmi ste si rozumeli. Kritizovať ste ich začali, až keď ste sa vlani nestali znovu predsedom Najvyššieho súdu. Má to súvis?
„Ako to viete? Veď už v auguste 2006 predkladal minister Počiatek návrh na zmrazovanie platov sudcov. Povedal som, že ak by to malo prejsť, podávam okamžite demisiu. Veľakrát som s nimi nebol v konsenze. Len médiá vytvárali iný obraz.“
Ale s Robertom Ficom ste sa bozkávali.
„Čo to má spoločné? My sme sa poznali ešte predtým, než bol poslancom.“
Aj teraz by ste ho bozkali?
„Pokojne. Veď on ma vybozkával, nie ja jeho.“
S ktorým politikom máte priateľské vzťahy?
„Poznám takmer všetkých. Ale priateľské vzťahy v rovine stretávania sa nemám so žiadnym.“
A čo Vladimír Mečiar, ktorý vás dosadil do vlády?
„Nevidel som ho, odkedy som skončil činnosť vo vláde.“
Bol Mečiar dobrým politikom?
„Mečiar je architektom slovenského štátu a to si treba vážiť. Bez neho by slovenský štát nebol a ani denník SME v Slovenskej republike.“
Ale takisto je podľa všetkého zodpovedný za nevyriešený únos syna exprezidenta Michala Kováča.
„Pre mňa je zodpovedný iba ten, o kom to hovorí právoplatný rozsudok.“
Matúš Burčík
Harabin: Z politikov si treba vážiť Mečiara Čítajte Rektor: Tolerovať zlo je cesta do pekla
Najhoršie bolo, že sa falšovali pečiatky a podpisy, hovorí bývalý rektor Katolíckej univerzity v Ružomberku TADEUSZ ZASĘPA.
Košický arcibiskup Bernard Bober, veľký kancelár univerzity, vás dlho podporoval. Odstúpili ste z funkcie, lebo vám povedal, že ďalej už nemôže?
„Videl som list Konferencie biskupov, aby ma primal odstúpiť. Pochopil som, že nemá zmysel, aby som zotrval vo funkcii, lebo celá univerzita by sa premenila na bojisko.“
Pracovali ste na univerzitách v Poľsku aj v USA. Stretli ste sa s niečím takým ako v Ružomberku?
„Nikdy. Na Slovensku sa mnohé ospravedlňuje tým, že aj štát je mladý, aj cirkev sa len nedávno oslobodila od totality, nesmieme ich kritizovať, lebo tým posilníme nepriateľa. Ak sa pre nejaké vyššie, efemérne dobro štátu alebo cirkvi toleruje aj zlo, je to cesta do pekla.“
Marie Vrabcová
Biskupi mu neverili, keď im hovoril o podvodoch na Katolíckej univerzite Čítajte Sagan: Robia z nás robotov
Vo Francúzsku PETER SAGAN obhájil zelený dres pre najaktívnejšieho pretekára, etapové víťazstvo však nezískal.
Čím bola pre vás tohtoročná Tour špecifická?
„Každý rok je iný, každá Tour je iná. V každej etape sme toho zažili tak veľa, že po každom dni by sa dala napísať jedna kniha. V niektorých som musel tento rok pomáhať Albertovi Contadorovi, čo bolo pre mňa špecifické. Celkovo však hodnotím Tour veľmi pozitívne.“
Bola náročnejšia?
„Je to veľmi ťažké porovnať. Preteky sú náročné aj podľa toho, ako sa človek cíti. Profilovo bola Tour asi najťažšia za posledné štyri roky. No mne ubehla veľmi dobre.“
Päťkrát ste skončili na druhom mieste. Ktoré z nich mrzelo najviac?
„Asi prehra s Gregom van Avermaetom v trinástej etape. A čo sa týka druhých miest celkovo, povedal by som asi toľko: radšej skončiť druhý ako tretí. Druhá priečka ma mrzí, ak si za to môžem sám a nevyhrám pre nejakú chybu. Ale ak idem na maximum a nestačí to, netrápim sa.“
Organizátori vám sťažili cestu za obhajobou zeleného dresu, keď zmenili systém rozdeľovania bodov. Čo ešte môžu vymyslieť?
„Nezamýšľam sa nad tým, netuším, s čím prídu. Uvidíme, možno im napadne vrátiť pôvodný systém.“
Ako ste prežívali Tour, keď vás vo Francúzsku podporovalo toľko slovenských fanúšikov?
„Opisovať pocity je o ničom. Lepšie je zobrať si bicykel a pokúsiť sa vyšliapať nejaký kopec, prípadne si skúsiť zlepšiť svoj čas na ňom, aby ste zažili, aké je prekonávať bolesť a jazdiť so sebazaprením. Fanúšikovia boli skvelí. Niekedy som mal pocit, že som ani nešliapal do pedálov, ale nechal sa tlačiť fanúšikmi. Aj cyklisti z pelotónu hovorili, že prišli slovenskí hooligans.“
V druhej polovici Tour ste takmer každý deň boli v úniku, aké je to ťažké?
„Tour je špeciálna v tom, že nikde inde nie je také ťažké dostať sa do úniku. Víťazstvo z Tour sa veľmi cení a únik má väčšiu šancu na úspech. O to väčší je boj dostať sa tam. Niekedy to vyjde rýchlo, niekedy to trvá aj sedemdesiat kilometrov. Niekedy vydá pretekár veľa síl a nič z toho.“
Ako v tíme zhodnotili celú Tour?
„Vyjadrenia pre médiá boli také, že ideme na žltý dres, ale ja som to celé okolo Alberta Contadora vnímal skôr ako skúšku. Víťazstvo na Giro d'Italia ho stálo veľmi veľa energie. Na zelený dres sme išli s miernym otáznikom, ale som rád, že sa nám zámer nakoniec podarilo splniť. Spolu s jedným etapovým víťazstvom možno povedať, že Tour sa pre tím skončila dobre.“
Jedným z najsilnejších momentov bol váš zjazd do cieľa šestnástej etapy. Nemali ste strach?
„Určite som dosť riskoval, ale nemal som čo stratiť. Bol som v hre o etapové víťazstvo. Pomohlo aj to, že som nešiel s pelotónom, tam by som tak rýchlo nemohol ísť.“
Ako vnímate moderné technológie? Využívate ich aj v cyklistike?
„Náš šport sa začal výrazne meniť. Pomaly z nás robia robotov. Merajú frekvenciu srdca, tepy či watty. Pričom pocity športovca idú bokom.“
Miroslav Šebela
Prečítajte si celý rozhovor:
Šéf DSS: Štát už pýta eurá sporiteľov
VIKTOR KOUŘIL, generálny riaditeľ VÚB Generali DSS, hovoril, že Sociálna poisťovňa porovnáva neporovnateľné.
Pred dvoma týždňami vláda otvorila druhý pilier. Aký je stav, začali už sporitelia vystupovať?
„Za prvé dva týždne vystúpilo z našej DSS 450 sporiteľov. Už sme Sociálnej poisťovni poslali prvé splátky. Žiadala 1,5 milióna, teda sumu, ktorú nám za týchto sporiteľov poslala, a my sme jej poslali o 170-tisíc viac. Berú si odvody späť aj s viac ako 10-percentným zhodnotením. Dobrý biznis.“
Dopadne tento výstup najhoršie zo všetkých?
„Určite áno.“
Prečo si to myslíte?
„Sociálna poisťovňa bude porovnávať neporovnateľné. Normálny, jednoduchý človek to nemá šancu prekuknúť. Preto som trval na tom, aby sme napísali vysvetľujúce listy klientom hneď. Ale je to nákladné. Sociálna poisťovňa už posiela listy, čo je podľa mňa rýchlo. A čo bude ďalej? Pre 1,5 milióna sporiteľov ich to bude stáť 800- až 900-tisíc eur.“
Kedy doteraz vystupovali najviac?
„Na prelome rokov 2012 a 2013. Najmä pred koncom otvorenia vystupovali sporitelia v panike. Môžeme to očakávať aj teraz. Najviac výstupov nám príde začiatkom júla.“
Druhý pilier je otvorený len do konca júna.
„Sociálna poisťovňa bude tvrdiť, že žiadosti boli odoslané do 15. júna, ale oni to nestihli spracovať. Neviem, či to je pravda alebo nie. Naposledy výstupy chodili ešte mesiac po zatvorení druhého piliera.“
Katarína Ragáčová
Šéf DSS: Štát už pýta eurá sporiteľov Čítajte Depresívna pravda
S francúzkym hercom VINCENTOM CASSELOM sme hovorili na festivale v Cannes.
V mnohých romantických príbehoch smútok vyplýva z toho, že dvaja ľudia sa prestali mať radi. Vo filme Môj kráľ je to naopak – je až tragické, ako sa vy dvaja neviete od seba odpojiť. Poznáte také prípady?
„Počul som už veľa o teóriách a polemikách, či ľudia, ktorí kedysi žili spolu ako milenci, si môžu zostať blízki. Rozmýšľam o tom. Hovorí sa, že ten, kto už nie je vaším priateľom, nikdy nebol vaším priateľom. Myslím si, že tá istá formula bude platiť aj pre lásku. Ak vás už ten druhý človek nemiluje, znamená to, že vás nikdy nemiloval. Takto by to mohlo fungovať, nie? Nechcem byť zbytočne osobný, len si myslím, že niečo bolo vo vašom vzťahu zlé, keď sa zrazu neviete porozprávať. Samo-zrejme, hnev, žiarlivosť môže na istý čas vstúpiť medzi vás. Ak však raz s niekým prežívate spoločný život, musí nakoniec prevážiť to, čo vás spojilo. Tu v Cannes je v programe animovaný film Malý princ. Viete?“
Ste zodpovedný za toho, koho si pripútate. Na to myslíte?
„Áno. Vo francúzskej verzii som nahovoril práve líšku. Je to možno depresívny koncept, a mnohí z nás sa ho boja prijať, ale je to pravda. Keď niekoho milujete, je to celoživotná zodpovednosť. Za tie intímne chvíle, v ktorých ste sa kedysi jeden druhému vyznali z lásky. Treba myslieť na to, že človek niekedy robí vylomeniny práve preto, aby toho druhého nestratil. Že sa o to bojí.“
Kristína Kúdelová
Zlá správa: Už aj ženy majú gule Čítajte Soros: Len nebojujme s Ruskom
Ukrajine musíme pomôcť oveľa viac, inak z nej bude nové Grécko, hovorí finančník George Soros.
Hovoríte, že Ukrajina je terčom agresie zo strany Ruska. Čo môže Európska únia, ktorej chce byť nová Ukrajina súčasťou, robiť, aby jej pomohla?
„Ako Západ musíme robiť všetko, čo môžeme, aby sme podporili novú Ukrajinu. Nielen, aby prežila, ale aj preto, aby sa posunula dopredu, politicky aj ekonomicky. Platí to aj počas hybridnej vojny.“
Mali by tam európske krajiny poslať armádu?
„To nie. Musíme urobiť všetko, čo môžeme, okrem priameho vojenského konfliktu s Ruskom.“
Dá sa Ukrajine pomôcť, kým sa bojuje?
„Vojnu môže zastaviť len Putin. Nemáme ho ako k tomu donútiť. Jedným z krokov môžu byť sankcie, druhým presne to, o čom hovorím – pomoc Ukrajine. Sankcie len podporujú Putinove slová, že všetky problémy krajiny súvisia s nepriateľstvom Západu, ktorý chce zničiť Rusko.“
Môže Putin konflikt využiť na rozloženie Európy?
„To je väčšia hrozba než samotná vojenská intervencia. Putinovým hlavným cieľom je destabilizácia celej Ukrajiny aj Európskej únie.“
Matúš Krčmárik
Finančník Soros pre SME: Ukrajine hrozí osud Grécka, musíme jej pomôcť viac Čítajte Rafiq: Bojím sa európskych extrémistov
Islamský štát nemusí prichádzať s utečencami, môže napísať svojim priaznivcom v Európe, povedal britský odborník na deradikalizáciu HARAS RAFIQ.
Do Európy prichádzajú státisíce utečencov, hovorí sa o nich aj ako o bezpečnostnej hrozbe. Sú hrozbou?
„To je populizmus. Na sto percent nemôžem povedať, že tam nie je žiadny radikál, lebo som so všetkými nehovoril. Islamský štát však môže cez internet napísať svojim sympatizantom, aby vykonali útok. Len v Česku sú dve moslimské združenia a hovorcovia oboch otvorene podporujú, aby v utopickom islamskom štáte bolo ukameňovanie za cudzoložstvo, smrť za odklon od viery.“
Porovnávate ich s Islamským štátom?
„Aký je rozdiel medzi nimi a lídrom Islamského štátu Bagdádím? Len ten, že jeden to chce robiť a druhý to naozaj robí. Islamský štát tu ešte nie je, ale jeho ideológia už áno. Oveľa viac sa bojím ideológie ľudí, ktorí tu už sú, ako utečencov pred vojnou.“
Líšia sa radikáli od bežnej populácie?
„V prieskume sme zistili, že viac ako 40 percent odsúdených islamských teroristov má Aspergerov syndróm, istú formu autizmu.“
Matúš Krčmárik
Poradca britskej vlády: Nebojím sa utečencov, ale európskych extrémistov Čítajte
Beata
Balogová
