BRATISLAVA. Napriek tomu, že bol uplynulý rok v zdravotníctve turbulentný, šéf rezortu Viliam Čislák (nominant Smer-SD) je rád, že sa podarilo presadiť viacero pozitívnych zmien.
Poukazuje, že viac pacientov bude chránených pred vysokými doplatkami za lieky, spúšťa sa DRG systém - tzv. platba za diagnózu, naštartovala sa elektronizácia zdravotníctva, zaviedli sa protikorupčné linky v nemocniciach či zákon, ktorý má stransparentniť spoluprácu medzi farmaceutickými firmami a lekármi.
"To hodnotím veľmi pozitívne," skonštatoval pre TASR.
Odvolávanie
Počas roka sa opoziční poslanci pokúsili Čisláka dvakrát neúspešne odvolať z ministerskej stoličky. "Opozícia si asi robila svoju prácu, ja som v tomto roku pracoval a snažil som sa aj na základe skúseností alebo prípadných podozrení, ktoré vznikli v súvislosti s niektorými nákupmi, to riešiť. Zaviedol som do praxe napríklad od 1. decembra optimalizáciu verejného obstarávania zdravotníckych prístrojov, do budúcna aj celej techniky a služieb ako takých," povedal.
Novinkou je tak benchmarking cien aj povinné cost-benefit analýzy. Zdôraznil tiež lepšiu komunikáciu s pacientmi a reakciu na ich podnety v podobe úpravy poplatkov v ambulanciách lekárov, či ich novú možnosť komunikovať s mediátormi v štátnych nemocniciach, ktorí majú riešiť prípadné spory.
Úprava platov
Minister v tomto roku presadil tiež legislatívnu úpravu platov zdravotníkov pracujúcich v ústavných zdravotníckych zariadeniach. Stovky sestier najmä v štátnych nemocniciach na to zareagovali podaním hromadných výpovedí. Číslák je však so zákonom spokojný.
"Pre túto chvíľu v rámci finančných možnosti, ktoré sú, som spokojný a som veľmi rád, že zákon bol schválený a od 1. januára 2016 bude platiť. Pretože sa týka všetkých zdravotníkov, všetkých ústavných zdravotníckych zariadeniach a záchranárov. Je to balík vo výške 55 miliónov eur," uviedol Čislák s tým, že garantuje tiež každoročnú valorizáciu a považuje ho za korektný.
Poukázal, že mnohé sestry po tom, čo sa oboznámili s výškou svojho platu od budúceho roka, výpoveď stiahli.
Výdavky farmafiriem
Začne platiť aj zákon, ktorý má priniesť spomínané transparentnejšie pravidlá pri zverejňovaní výdavkov farmafiriem. Tie budú každý polrok predkladať Národnému centru zdravotníckych informácií správu o výdavkoch na propagáciu, marketing a na peňažné a nepeňažné plnenia poskytnutých zdravotníkom.
Zmena podľa ministerstva zaradila SR medzi top krajiny v oblasti transparentnosti týchto vzťahov. Od nového roku sa začne tiež s referencovaním cien zdravotníckych pomôcok. Predpokladá sa, že to môže znamenať úsporu sedem až 20 miliónov eur.
Tvrdšie varovania a dôraznejšiu prevenciu v boji proti fajčeniu má zase priniesť zmena zákona o výrobe, označovaní a predaji tabakových výrobkov. Okrem iného sa tak na cigaretových škatuľkách objavia od mája varovné obrázky.
Lieková politika
Od novembra 2015 sa rozšíril tiež okruh poistencov, na ktorých sa vzťahuje limit spoluúčasti pri doplatkoch za lieky. Týka sa už aj detí do šesť rokov a všetkých dôchodcov. Doterajší limit sa zároveň znížil, pacientom by tak zdravotné poisťovne mali vracať z doplatkov viac peňazí. Ide o opatrenie z druhého sociálneho balíčka vlády Roberta Fica, ktoré má chrániť ľudí s nízkymi príjmami pred vysokými doplatkami.
"V súvislosti s liekovou politikou treba zdôrazniť, že SR je vďaka novej legislatíve prvou krajinou EÚ, ktorá sa nebála bojovať proti biznisu s vývozom liekov, táto naša legislatíva sme inšpiráciou aj pre krajiny, ktoré začínajú o podobných legislatívnych obmedzeniach uvažovať," pripomenulo ministerstvo.
Legislatíva sa však nepáči Európskej komisii, ktorá ju prešetruje.
Elektronizácia zdravotníctva
Rezort v koncoročnom hodnotení vyzdvihuje tiež reštart projektu eHealth, do ktorého sa pilotne zapojili prví poskytovatelia. Elektronizácia zdravotníctva by mala byť podľa Čisláka realitou od roku 2107.
Od budúceho roku sa má spustiť aj ostrá prevádzka DRG s neutrálnym financovaním počas jedného roka. Zámerom je vytvorenie časového priestoru v roku 2016, ktorý nenaruší prípadnú finančnú stabilitu nemocníc. Rovnako sa systém zavádzal v Nemecku.
Ministerstvo za pozitívum hodnotí tiež tohtoročnú 30-miliónovú finančnú podporu pre nemocnice na obnovu priestorov a zariadenia.
Kritika lekárskeho združenia
Slovenské zdravotníctvo sa k lepšiemu začne meniť vtedy, ak ho bude riadiť minister bez napojenia na finančnú skupinu.
Myslí si to šéf Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský. Dobrý minister podľa neho v tejto oblasti nemusí ani podnikať.
Premrhané roky
"Súčasná vláda premrhala posledné štyri roky v zdravotníctve," povedal Visolajský. TASR ho oslovila, aby zhodnotil rok 2015 v tomto rezorte. Rovnakú možnosť dala aj Slovenskej lekárskej komore (SLK), k téme sa zatiaľ nevyjadrila.
Minister zdravotníctva Viliam Čislák (nominant Smeru-SD) a jeho predchodkyňa Zuzana Zvolenská si nerobili svoju prácu dobre, konštatoval šéf lekárskych odborov. Všetky medializované kauzy v rezorte označil za ich hanbu a tiež hanbu vlády.
Pripomenul piešťanské CT
Konkrétne Čislákovi vyčíta vyjadrenia ku kauze piešťanského CT. "Označiť jeho kúpu za pseudokauzu a bežný biznis, hoci polícia obvinila osem ľudí a kde im hrozí 10 až 15 rokov väzenia, je tiež jeho vizitkou, zaslúži si kritiku," uviedol.
Uznanie za tohtoročnú prácu treba dať podľa Visolajského zdravotníkom. Chorých sa snažia "dobre liečiť aj napriek zlému systému". "Stále dosahujeme výsledky ako vyspelá Európa, napriek hroznému dojmu z našich nemocníc," informoval.
"Pozitívne proklamované snahy" zaviesť v štátnych nemocniciach dozorné rady či nedávny zámer porovnávať ceny zdravotníckeho materiálu a prístrojov nechce Visolajský označiť za ministrovu zásluhu. "Nevyšlo to z ministerstva, no ak by sa toto zaviedlo do praxe, prípady ako kauza piešťanského CT by sa viac nestávali," povedal.
Šéf lekárskych odborov poprial zdravotníctvu do ďalšieho roka ministra bez napojenia na finančnú skupinu. "A tiež takého, ktorý by chcel tento zle nastavený systém zmeniť," podotkol.
Myslí si, že dobrý šéf rezortu má počúvať odborníkov. Disponovať musí i morálnou silou odmietnuť snahy o korupciu. "Sú takí aj medzi kandidátmi do budúcoročných parlamentných volieb. Voliči by si to mali viac všímať," dodal.
