BRATISLAVA. Odmietavý postoj k povinným kvótam na prerozdeľovanie utečencov neovplyvní podľa ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka výkon budúcoročného šesťmesačného slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie, ani to nezhorší postavenie Slovenska.
"Našu pozíciu budujeme roky. Sme vnímaní ako silne proeurópsky cítiaci partner, ktorý je v absolútnom jadre európskej integrácie. A takto chceme pokračovať naďalej, lebo sme presvedčení, že je to v najlepšom záujme Slovenskej republiky," uviedol v rozhovore pre TASR s tým, že debatu o migrácii na stránkach viacerých zahraničných médií vníma ako nepochopenie. Dodal, že kritický názor k spôsobu riešenia tejto problematiky nevyslovuje len Slovensko, ale celá Vyšehradská štvorka a niektoré ďalšie členské krajiny EÚ.
Historické a mentálne rozdiely
Vysvetlil, že postoj V4 pramení aj z rozdielneho historického a mentálneho pozadia, ako majú staršie členské štáty únie. "To je realita a dôvod na to, aby nás rešpektovali tak, ako my rešpektujeme názor iných. Nemôžem akceptovať, že v prípade jednej krajiny znamená odlišný názor pozíciu, ale v prípade inej krajiny predstavuje odlišný názor problém. Tak to nemôže fungovať," zdôraznil.
Poznamenal, že slovenská pozícia bola v zahraničí niektorými partnermi vnímaná a prezentovaná veľmi zjednodušene a sploštene tak, že sme pri riešení migračnej problematiky proti európskej solidarite. Lajčák sa snažil svojim partnerom vysvetliť, že Slovensko vníma migračnú krízu ako celoeurópsky problém, ktorý si vyžaduje celoeurópske riešenie, pričom Slovensko chce byť a je jeho súčasťou.
"Nastoľovali sme celý rad otázok, na ktoré sme nedostali adekvátnu odpoveď - napríklad, že ľudia sa nedajú administratívne distribuovať na základe kvót. Tie sme vnímali ako gesto. Lenže EÚ nebola vo fáze, keď mala čas na gestá, ale potrebovala účinné a komplexné riešenie," konštatoval.
Paralelná spoločnosť
Upozornil, že príchod migrantov do príslušnej krajiny EÚ nie je koniec príbehu, ale začiatok ich integrácie v danom prostredí. Ako dodal, nikto nemá záujem vytvárať paralelnú spoločnosť, v ktorej budú ľudia vyznávať iné hodnoty, žiť oddelene od domáceho obyvateľstva a hovoriť iným jazykom. Ohradil sa tiež voči kritike Slovenska za to, že chce prijímať iba kresťanských utečencov.
"Nikdy sme nepovedali, že Moslimov nebudeme brať - naša história a doterajšia azylová prax ukazujú, že sme nikdy nerobili selekciu na základe etnickej či náboženskej príslušnosti. Akurát zaznelo, že kresťania majú väčšiu šancu na integráciu do našej spoločnosti, lebo v tomto smere je prostredie na Slovensku pre nich prirodzenejšie," uzavrel šéf slovenskej diplomacie.
