Chcete do leta schudnúť? Zlé predsavzatie. Prestanete vyjedať koláčiky ponúkané zadarmo počas konferencií? Dobré predsavzatie. Budete poriadkumilovný? Príliš nekonkrétne. Usteliete si hneď zajtra posteľ ešte predtým, než sa naraňajkujete? Oveľa lepšie.
Prečo takmer nikto nedodrží predsavzatie, ktoré si na Nový rok dá? Deje sa to všade a stále. Dôvody sú rôzne – niekedy si jednoducho dáme priveľa záväzkov naraz, inokedy sú naše predsavzatia od začiatku nerealistické.
Množstvo autorov radí, ako vyjsť von z bludného kruhu, medzi posledné hity patrí kniha Caroline L. Arnold so slovenským názvom Mikropredsavzatia s podtitulom Malými krokmi k veľkej zmene. Tvrdí, že menší cieľ nám dáva šancu okamžite sa radovať z drobných úspechov.
Rovnako chápe problém aj Stephen Duneier. Vo chvíli, keď si veľkými gestami robíme plány na ďalší rok, by sme ich rovno mali uzemniť detailným plánom, ktorý bude dopredu rátať s tým, že sme z definície leniví. Čím lepšie pochopíme svoje slabosti a prirodzené sklony, tým lepší plán si urobíme.
Zle nastavený autopilot
Novoročné predsavzatia
Zvyk dávať si novoročné predsavzatia má dlhú tradíciu. Už Babylončania sa snažili zbaviť sa koncom roka dlhov, vrátiť všetko požičané a sľúbiť niečo ich bohom. Aj Rimania sa snažili nasľubovať všeličo Jánusovi, bohovi všetkého začínajúceho, ktorému boli zasvätené počiatky, prvý deň mesiaca, ale predovšetkým prvý mesiac v roku, ktorý sa na jeho počesť odvtedy volá januarius. Na Nový rok sa ľudia na počesť Jánusa slávnostne obliekali, vzájomne si blahoželali a dávali si dary. Aj stredovekí rytieri obnovovali svoje rytierske záväzky práve v období po Vianociach.
Výskum Richarda Wisemana z Bristolskej univerzity, v rámci ktorého sledoval až tritisíc respondentov, ukázal, že až 88 percent ľudí pri svojich predsavzatiach zlyhalo, hoci na začiatku si dôverovalo až 52 percent.
Ľudské bytosti sú totiž prednastavené tak, že si vyberajú stav uvoľnenia, nie napätia, všade tam a vždy vtedy, keď je to len trochu možné.
Arnoldová prichádza s veľmi jednoduchou myšlienkou, ako sa zlepšiť. Schopnosť vytrvať pri nejakom predsavzatí nezáleží ani tak od našej silnej vôle, ale od toho, či sa nám ho podarí presunúť do sféry, kde už na jeho udržiavanie nebudeme potrebovať prakticky žiadnu energiu.
Náš život totiž poháňa systém podvedomých zvykov, ktoré si nastavujeme často už v ranej mladosti. Autopilot za nás nielen šoféruje či varí kávu, ale môže nás nútiť prejedať sa – to všetko sa už deje prakticky bez našej vôle a bez úvahy.
Ríša zvykov má obrovskú moc, to vedeli už starovekí autori. „Sme tým, čo opakovane robíme. Majstrovstvo nie je čin, ale návyk,“ napísal Aristoteles.
Prečo však nebyť na seba prísnejší? Lebo zdroje na prekonávanie samých seba nie sú nekonečné, naopak sú veľmi obmedzené.
Presné a rozumné
Autorka hovorí veľmi otvorene o tom, ako sama márne bojovala s predsavzatiami chudnúť, opisuje, čo všetko sa pritom naučila sama o sebe.
