Obaja vyrastali v Liptove a od malička brázdili svahy. Mladšieho Viktora vždy fascinovali športové nástroje, ktoré sú jednoliatym celkom, či už snoubord, lyža, alebo skejtbord. „Pre mňa sú lyže ako umelecké dielo - keď ho raz vytvoríš, musíš to spraviť tak, ako si to predstavuješ, pretože potom je už nemenné. Má svoje línie a vlastnosti, ktoré ho robia jedinečným a nezameniteľným. Tak je to aj s lyžami,“ hovorí Viktor, ktorý v súčasnosti dokončuje štúdium energetiky v Brne.
Už ako tínedžer sa pohrával s myšlienkou vyrábať vlastné lyže, pretože vždy, keď sa mu pod nohy dostal nejaký pár, väčšinou mu nevydržal ani do konca sezóny. Či už pre chybnú konštrukciu, alebo nedostatočnú kvalitu. Stále preto hľadal logické súvislosti, ako by sa ďalej lyžovanie malo vyvíjať, najmä to freeridové, mimo upravených zjazdoviek, ktoré so správnym vybavením umožňuje jazdcom zdolať aj extrémnejšie podmienky.
„Zrazu som si začal všímať, že moje uvažovanie je správne, lebo aj veľké značky napredovali tou istou cestou,“ hovorí o tom, ako sa svojimi vizionárskymi predstavami začal približovať vynoveným vlastnostiam lyží, ktoré sa postupne dostávali na trh v každej ďalšej sezóne.
Základ je know-how
Na začiatku nemali ani peniaze, ani vymyslený názov či logo, dokonca netušili, ako by svoje lyže predávali. Aj keď by sa mohlo zdať, že práve toto je pri rozbiehaní obchodu najdôležitejšie, oni k tomu pristúpili úplne z opačného konca.
Viktor dúfal, že by s bratom mohli poskladať lyžu, ktorá jazdca nezradí hneď pri prvej záťažovej skúške. Spojil svoje vedomosti o navrhovaní lyží, ktoré nadobudol samoštúdiom, s bratovými znalosťami o kompozitných materiáloch – uhlíkových, sklenených a kevlarových vláknach.
Výhodou bolo aj to, že Jakub sa počas štúdia na Mníchovskej univerzite podieľal napríklad aj na projekte ekologického vozidla, s ktorou jeho tím vyhral prestížnu súťaž Shell ECO - Marathon.
Od začiatku obaja vedeli, že nechcú ísť cestou pokus-omyl, tak ako veľa veľkých firiem, ktoré často po sezóne stiahnu nevydarené produkty a viac sa v ich ponuke neobjavia. „Máme svoje výpočtové systémy a vieme na 90 percent, že to, čo navrhneme, bude fungovať podľa našich predstáv. A už nám potom chýba iba desať percent, aby sme to doladili do finálneho stavu,“ hovorí Viktor.
Jednou z najväčších výziev, s ktorou do vlastného projektu išli, bolo vytvoriť lyžu, ktorá by fungovala aj pre ich priateľa, freeridera Mariana Ligdu, ktorý je po nehode na lyžiach ochrnutý od pása dole, no vášeň k horám nestratil a jazdí s bratmi ďalej. Pretože ak funguje jedna lyža správne, dve musia fungovať ešte lepšie. A tak sa pustili do výroby.
(zdroj: Broňa Brtáňová)Funkčné a jednoduché
Prvé prototypy vznikali na kolene, pomohlo aj niekoľko okolitých dielní. Vďaka tomu získali prvé zhmotnenie návrhov. Typ sklznice, hrany či vnútorného dreva, použité vlákna a živice sa dajú rôzne pomiešať, no oni už vtedy považovali za základ zvolenie takých materiálov, ktoré by spĺňali jazdcovu predstavu o čo najdokonalejších vlastnostiach a možnostiach lyží. Nebolo to jednoduché, celkový vývoj trval asi sedem rokov, z malej dielne sa postupne presunuli do väčších priestorov, stále však ostali v Prahe.
