BRATISLAVA. Pre staršie generácie historické miesto a budova, ku ktorej sa viaže množstvo spomienok. Pre mladšie ročníky zas roky nevyužívaná a ošarpaná stavba na nábreží Dunaja.
Príbeh bratislavského Parku kultúry a oddychu je dlhý a pestrý. Za roky si ľudia z celého Slovenska na PKO spomínajú ako na miesto veľtrhov, tanečných súťaží, ale napríklad aj čitárne či astronomického krúžku.
Legendárne priestory vznikli v rokoch 1943 až 1948, a to z pôvodne administratívnych budov určených pre Dunajské veľtrhy. Ich premenu na miesto kultúrnych podujatí iniciovali vtedajší politici najmä v eufórii po komunistickom prevrate vo februári 1948.
Na stavbe pomáhali tisícky dobrovoľníkov, ktorí sa hlásili na organizované brigády. Každý z nich dostal za štyridsaťhodinovú prácu ako odmenu bronzový, za osemdesiathodinovú prácu strieborný odznak. Kto odrobil stošesťdesiat hodín, získal na zlatý odznak budovateľa PKO. Všetkým brigádnikom zároveň prisľúbili na určité obdobie bezplatný vstup na podujatia organizované v PKO.
Bratislavská lýra aj džezové dni
Kultúrou ožilo PKO po prvý raz v apríli 1955, a to programom špeciálne určeným práve dobrovoľníkom, ktorí sa podieľali na jeho prestavbe. Spolu ich bolo asi 35-tisíc.
V ďalších rokoch nasledovala celá plejáda kultúrno-spoločenských akcií. Šesťdesiate roky do PKO priniesli aj veľtrhy a výstavy, ktoré organizoval podnik zahraničného obchodu Incheba. Tá až neskôr dostala vlastné priestory na petržalskej strane Dunaja.
Okrem toho fungovala v priestoroch čitáreň, fotoklub PKO či známy astronomický krúžok. Časom pribúdali aj plesy rodákov a regiónov, festival populárnej piesne Bratislavská lýra či doteraz prebiehajúce Bratislavské jazzové dni.
PKO sa stalo aj obľúbeným miestom na beánie, stužkové či bály a plesy. Tanečná škola PKO fungovala až do roku 2004. Parket v budove si vyslúžil obdiv aj vďaka tomu, že bol najväčší na Slovensku.
V PKO bývali aj zjazdy KSS a Revolučného odborového hnutia.
Búrať začali aj v roku 2009
S pribúdajúcimi rokmi sa však stav areálu zhoršoval a bratislavský magistrát v roku 2005 navrhol PKO predať. Mestskí poslanci návrh schválili. Pozemky s rozlohou vyše 13-tisíc štvorcových metrov získala spoločnosť Henbury Development z finančnej skupiny J&T za takmer 281 miliónov korún.
Spoločnosť tu chcela investovať do projektu revitalizácie dunajského nábrežia a vybudovať multifunkčné rezidenčné centrum s mestskou polyfunkciou.
Mesto predalo aj pozemky pod budovami PKO, spoločnosti Henbury malo za ich používanie platiť korunu ročne.
Proti búraniu PKO sa začali ozývať protesty, že mesto predalo pozemky na lukratívnom nábreží vopred vybranému záujemcovi bez verejnej súťaže.
Po nátlaku verejnosti začal vtedajší primátor Andrej Ďurkovský hovoriť o spätnom odkúpení pozemkov. Prípad sa dostal až pred súd. Medzitým však Henbury Development začala v apríli 2009 s prvými búracími prácami. Tie na nátlak mesta po pár dňoch prerušili. Bolo to v čase, keď v priestoroch raz týždenne nakrúcali tanečnú súťaž Let’s Dance, čo bola jedna z posledných veľkých akcií, ktorú priestory hostili.
Futuristické planetárium
O riešenie problémovej situácie sa snažil aj ďalší primátor Milan Ftáčnik, no bez významnejšieho úspechu. Trestné stíhanie v prípade búrania PKO, ktoré pôvodne začal Úrad boja proti korupcii, bolo medzičasom zastavené.
Súčasné vedenie magistrátu pod taktovkou primátora Iva Nesrovnala sa napokon s developerom dohodlo. Budovy mu predalo za euro a za prísľub, že ten stiahne žaloby a právne spory sa skončia. Podľa Nesrovnala sa tak mesto zbavilo hrozby pokút za desiatky miliónov eur.
S búraním viac ako päťdesiatročnej budovy legendárneho PKO sa začalo v utorok 29. decembra. Na jeho mieste by malo vyrásť pokračovania komplexu River Park 2. Podľa portálu reality.trend.sk má byť jeho súčasťou futuristické planetárium, mediatéka, centrálne námestie a obnovená nábrežná promenáda s mólom. Ide o kompromisný návrh, ktorý je výsledkom dohody Nesrovnala s investorom projektu.

Beata
Balogová
