BRATISLAVA. Pri riešení bezprecedentnej výzvy, akou je migračná kríza, nebolo podľa šéfa slovenskej diplomacie Miroslava Lajčáka spočiatku vidieť silné líderstvo Európskej únie a jej inštitúcií. "Na začiatku krízy nebolo cítiť, že sme schopní mať jednotnú politiku, ktorá je vykonateľná a akceptovateľná všetkými. Namiesto toho sa objavili pokusy jednotlivých krajín alebo skupiny krajín hľadať čiastkové riešenia, ale riešením je iba silná jednotná únia," konštatoval.
Čo sa týka odmietania istých návrhov Európskej komisie, Lajčák pripomenul heterogénnosť únie, keďže časť štátov je v eurozóne, časť v Schengene a iné majú výnimku z realizácie niektorých politík únie. Napriek tomu mnohých v EÚ prekvapilo, že sa Vyšehradská štvorka ohradila voči zavedeniu povinných kvót na prerozdeľovanie migrantov.
"To bolo istým spôsobom niečo nové, lebo my sme vždy disciplinovaní a nespôsobujeme problémy. Ani jedna z tých kríz, s ktorými Európska únia za posledných šesť-sedem rokov zápasí, nemá pôvod v nových členských krajinách. A partneri si zrejme zvykli na to, že my vždy súhlasíme a sme súčasťou riešenia," vysvetlil Lajčák.
Kvóty boli riešením bez diskusie
Ako dodal, keďže hlas V4 bol dostatočne razantný, niektorí na to zareagovali nevhodne, keď naznačovali, že Vyšehrad ako prijímateľ európskych zdrojov o ne môže prísť. Pripomenul, že to nie je spôsob, akým sa v Európskej únii komunikuje.
"Nehovoriac o tom, že je to nevykonateľné, pretože eurofondy a kvóty spolu absolútne nesúvisia. Vychádzame však z toho, že na konci zvíťazí európsky duch. Teda, že mať iný názor nebude problém, ale dôvod na to, aby sme sa navzájom vypočuli," podotkol.
Poukázal na to, že kvóty boli rýchlym, administratívnym riešením bez reálnej diskusie, navyše nanútené väčšinovým hlasovaním na zasadnutí ministrov vnútra členských štátov EÚ. To podľa neho logicky vyvolalo vlnu nevôle a následne neprimerané ohlasy. "Pre mňa z toho plynie jediný záver - riešme európske problémy európskym spôsobom tak ako dosiaľ - v dôkladnej diskusii a konsenzom všetkých," poznamenal.
Otvorenie prístupových kapitol s Tureckom je správne
Nedávne odblokovanie prístupového procesu s Tureckom zo strany Európskej únie považuje Lajčák za správny krok, a to napriek tomu, že sa udial v kontexte migračnej krízy, a nie európskej integrácie Ankary. Ako poznamenal, nie je fér, ak sa s nejakou krajinou začnú rokovania, ktoré sa potom z politických dôvodov dlhodobo blokujú.
"Aj keď to bolo založené na tom, že Turecko neplnilo niektoré svoje záväzky, ale ak chceme, aby sa krajina menila, tak sa to robí prostredníctvom negociačného procesu. Európska únia má podstatne silnejší vplyv na dianie v krajine, keď sú jednotlivé kapitoly otvorené a potom hodnotí, do akej miery sa plnia," pripomenul s tým, že jeho blokovaním únia vygenerovala v Ankare antagonistický pocit, čím stratila vplyv na formovanie reformných procesov v Turecku.
Otvorenie prístupových kapitol je podľa neho príležitosť na to, aby EÚ videla, ako vážne to príslušná krajina myslí so svojím členstvom a prispôsobením svojho systému európskym štandardom.
Neobáva sa ani toho, že únia bude Turecku zľavovať iba z dôvodu, že ho potrebuje pri zastavení migračnej vlny do Európy. "Ten proces je merateľný a riadi sa jasnými kritériami. Rôzne skratky by boli na škodu Turecku aj Európskej únie. Slovensko si tým prešlo a vieme, čo to prináša. Keby sme si čokoľvek na tej ceste zľahčili a únia by privrela oči, tak dnes by sme na to doplácali my aj druhí," konštatoval Lajčák.
Európska únia otvorila 14. decembra po dvoch rokoch novú kapitolu číslo 17, ktorá sa zaoberá hospodárskou a menovou politikou. Únia od toho očakáva väčšiu spoluprácu Turecka pri riešení utečeneckej krízy a lepšiu ochranu jeho hraníc so Sýriou.
Turecko si podalo prihlášku o členstvo ešte v roku 1987. Status kandidátskej krajiny má od roku 1999, prístupové rokovania sa začali v roku 2005. Z celkových 35 kapitol má v súčasnosti otvorených 15, z nich sa mu podarilo uzatvoriť iba jednu. Ďalšie sú z rôznych dôvodov zablokované.
Európska komisia v každoročnom balíčku hodnotenia pokroku kandidátskych krajín na členstvo, ktorý zverejnila v novembri, Ankaru nešetrila. Upozorňovala najmä na obmedzovanie slobody prejavu a ohrozenie nezávislosti súdnictva v krajine.
er von
