BRATISLAVA. Premiér Robert Fico a jeho vláda by sa nemali s Európskou úniou súdiť pre prijatie povinných kvót na rozdelenie migrantov, ale pre projekt plynovodu Nord Stream 2. V rozhovore to povedal predseda KDH Ján Figeľ.
"Odmietame povinné kvóty, ale aj žalobu, ktorú podala vláda na Európsku úniu. Ak sa budeme súdiť, nebude slovenský politický dialóg s úniou konštruktívny. A pozícia štátu sa tým môže zbytočne oslabovať. Naopak, Fico by sa mal súdiť s protistranou radšej kvôli projektu plynovodu Nord Stream 2. Tu nám hrozia veľké hospodárske škody a na dlho," vyhlásil Figeľ.
V prípade žaloby pre prijatie povinných kvót neočakáva skoré rozhodnutie súdu. V podaní žaloby vidí hlavne predvolebnú demonštráciu pro domo. "Fico sa zastáva vlastnej politiky tak maximalisticky, že je ochotný ísť sa až súdiť. Evidentne je to politický postoj spätý s blížiacimi sa voľbami. Ide však o dubiózny podnet, ako sa o ňom vyjadril člen vlády," poznamenal Figeľ.

Pri Nord Streame by sme prišli o 400 miliónov eur
Žalobu podalo Slovensko 2. decembra 2015. Žiada, aby Súdny dvor vyhlásil rozhodnutie Rady Európskej únie o zavedení dočasných opatrení v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Talianska a Grécka za neplatné. Rada má okrem toho uhradiť súdne trovy.
Jedným z dôvodov je to, že závery Rady sú v rozpore s rozhodnutím Európskej rady, teda prezidentov a premiérov európskej dvadsaťosmičky, ktorí predtým odsúhlasili nepovinné kvóty. "Myslíme si, že došlo k porušovaniu práv národných parlamentov a Európskeho parlamentu," uviedol po podaní žaloby premiér Robert Fico (Smer).
Rozhodnutie Rady Európskej únie z 22. septembra o prerozdelení 120-tisíc ľudí, ktorí zjavne potrebujú medzinárodnú ochranu, medzi členské štáty únie bolo zverejnené 24. septembra vo vestníku Európskej únie. Ministri vnútra ho prijali väčšinovým hlasovaním. Proti relokácii bolo Slovensko, Česko, Maďarsko a Rumunsko. Fínsko sa pri hlasovaní zdržalo. Slovensko by tak na tomto základe malo do roka prijať 802 utečencov a v prípade nutnosti ďalších 656.
Projekt Nord Stream 2 znamená rozšírenie toku ruského plynu do Európskej únie ďalšou "rúrou" pod Baltským morom, medzi Ruskom a Nemeckom. Minister hospodárstva Vazil Hudák priznal, že pre Slovensko je to potenciálna hrozba, že v budúcnosti nepôjde ruský plyn cez Ukrajinu a cez naše územie smerom na západ, čo podľa jeho slov nie je len proti záujmom Slovenska, ale aj proti záujmom Európskej únie.
Hudák upozornil, že ak by k dobudovaniu Nord Stream 2 došlo, Slovensko by prišlo o ročný zisk 400 miliónov eur a znížila by sa úloha našej krajiny ako dôležitého energetického hráča. Zníženie dodávok plynu však nehrozí, lebo sme napojení na viacero distribučných centier v Európe. Projekt kritizujú viaceré krajiny.
Pluralitu pravice považuje za dobrú
Súčasná slovenská opozícia má obrovské rezervy, aj keď ju bolo výrazne počuť napríklad pri kauze Váhostav, ktorá zasiahla stovky nevinných živnostníkov. Myslí si to Ján Figeľ, podľa ktorého je trieštenie opozície výrazom nezodpovednosti, ak nie sebectva. Ministraničky, ktoré vznikajú ako na bežiacom páse, podľa Figeľa prehlbujú skepsu u ľudí.
Figeľ považuje za dobré, keď je pravica pluralitná, ak ide o vyjadrenie názorových prúdov.
"Ak je to o personálnom egoizme alebo obchodno-ekonomicko-politických záujmoch, je to zlé pre krajinu. Strany tu vznikajú ako na bežiacom páse a je to výraz marketingového chápania politiky. Ale politika nemá byť biznisom ani presadzovaním korupčných záujmov, ale verejného záujmu. Ministraničky, ktoré využívajú neskúsenosť národa s demokraciou a slabiny systému, len prehlbujú skepsu, ktorá tu po 25 rokoch je," povedal v rozhovore Figeľ.
Zdôrazňuje potrebu spájania sa pre budúcnosť Slovenska. "V minulosti sme vytvorili volebnú stranu SDK. KDH bolo chrbticou tejto spolupráce. Po voľbách 2012 som ponúkol partnerom Ľudovú platformu. Zlyhala kvôli Pavlovi Frešovi. Ten dokázal rozvrátiť aj svoju vlastnú stranu. Ale nevzdávam sa," uviedol Figeľ s tým, že KDH sa najčastejšie koordinovalo s Mostom-Híd. Boli však aj situácie, keď spolupracovalo s OĽaNO a SaS. "Dominantne pri témach korupcie. Nezhodneme sa pri všetkom, ale tam, kde sa zhodneme, KDH je pripravené spolupracovať pre dobro ľudí," zhodnotil.
Sklamal sa aj pri voľbe predsedu NKÚ
Z opozície bol sklamaný pri voľbe predsedu Najvyššieho kontrolného úradu. KDH sa podľa jeho slov podarilo takmer celú opozíciu zjednotiť na mene kandidáta Maroša Žilinku, ale zlyhalo to na šéfovi SDKÚ Pavlovi Frešovi. "Na čele NKÚ je dnes nominant Pavla Freša, ktorého si Robert Fico vopred verejne vyžiadal," zdôraznil Figeľ.
Zároveň pripomenul, že KDH prijalo stratégiu KDH+, ktorá sa rozvíja a vytvára priestor na spoluprácu pre všetkých, ktorí sú si hodnotovo a programovo blízki. "Pribúdajú nám ľudia, politici a osobnosti verejného života. Do KDH prišli poslanci na úrovni národnej, európskej, regionálnej a miestnej. KDH je vnímané ako akcieschopná a hospodársko-sociálne kompetentná strana," priblížil Figeľ.