BRATISLAVA. Ministerstvo životného prostredia (MŽP) bude podľa jeho šéfa Petra Žigu pokračovať v rozsiahlych protipovodňových opatreniach aj v budúcnosti. Na nasledujúcich šesť rokov je na tento účel vyčlenených asi 400 miliónov eur.
"Snažíme sa identifikovať tie najkritickejšie miesta. Máme pred sebou ešte veľa práce, ktorá potrvá najmenej najbližších šesť rokov. Na zabezpečenie všetkých miest však nie sú financie. Podľa odhadov vodohospodárov bude potrebná asi jedna miliarda eur," povedal Žiga v rozhovore pre agentúru SITA s tým, že financie potrebné na protipovodňové opatrenia sa Slovensko bude snažiť získať z európskych fondov.
"V prípade protipovodňových opatrení cítime určitý historický dlh, pretože dlhé roky sa v tejto oblasti neinvestovalo," konštatoval minister. Proti storočnej vode zatiaľ podľa neho nie sú chránené ani tri veľké krajské mestá - Košice, Prešov a Banská Bystrica. Od roku 2013 (do 2018) sa už v Košiciach budujú opatrenia pred povodňami z rieky Hornád za vyše 39 miliónov eur, aby sa neopakoval stav z roka 2010, keď musela byť pre povodeň evakuovaná jedna celá mestská časť.
Slovensko bolo v posledných rokoch aj v dôsledku klimatických zmien konfrontované s veľkými záplavami vo viacerých častiach územia. Ministerstvo životného prostredia (MŽP) preto odštartovalo projekt aktívne protipovodňové opatrenia, ktorého cieľom je posilnenie prostriedkov na aktívnu ochranu pred povodňami, a to na lokálnej, regionálnej aj národnej úrovni. MŽP prijalo koncepciu protipovodňových opatrení v roku 2013, keď identifikovalo 559 miest na Slovensku, ktoré sú ohrozené veľkou vodou. "Bolo vyčlenené množstvo peňazí z fondov EÚ - posledná výzva v tomto roku bola v sume 40 miliónov eur, podporených bolo do 40 projektov," povedal Žiga.
Z minuloročných projektov minister spomenul protipovodňové opatrenia v Bardejove, ktorý zasiahla povodeň v roku 2010, v obci Kružlov, ktorú od roku 1996 postihla ničivá povodeň až desaťkrát, v Starej Ľubovni, ktorú pred povodňou chránia štyri novovybudované hrádze pozdĺž oboch strán rieky Poprad či v Kežmarku, ktorý je zaplavovaný z Levočských vrchov.
V novembri sa otváralo protipovodňové opatrenie v Komárne pri rieke Dunaj, ktoré má teraz rovnaký systém mobilného protipovodňového hradenia, aké má aj Bratislava. V posledných 20 rokov sa podľa Žigu neinvestovalo ani do techniky, ktorá je už značne zastaraná. Len do techniky typu bagre, nákladné autá, kráčajúce bagre, ktoré sa dokážu pohybovať v rieke s plávajúcimi nánosmi, išlo tento rok štyri milióny eur.
