BRATISLAVA. Medzinárodný škandál s mešitami, extrémistická rétorika, žaloba za kvóty a fiasko s ubytovaním kresťanských utečencov – aj to je vizitka slovenskej vlády po roku poznačenom utečeneckou krízou.
Reč predsedu slovenskej vlády
Ak niekto bombardoval režim a výsledkom je chaos, nemôže nútiť celú Európu, aby sa poskladala.
Robert Fico, po jarnom summite EÚ k utečeneckej kríze
Jasne vidieť, že sú úplne odtrhnutí od reálneho života. Hovorím otvorene aj o europoslancoch za Smer.
Robert Fico, po hlasovaní Európskeho parlamentuo utečeneckých kvótach
Považujeme utečenecké kvótyza nezmyselnéa nerealizovateľné, je z nich fiasko.Sú len na papieri.
Robert Fico v decembri 2015
Nemám rád, keď niekto vykopáva otvorené dvere. A to doslova, ako to dnes bolov Bratislave.
Robert Fico, v júni 2015 v reakcii na násilný protestextrémistov proti utečencom
Chápem, že o niektorých veciach sa nepatrí hovoriť, ale ak ide o životy ľudía bezpečnosť štátu, žiadna etika ma nezaujíma.
Robert Fico v novembri 2015
Každého jedného moslima, ktorý sa nachádza na území Slovenskej republiky, monitorujeme.
Robert Fico, 14. novembra 2015 po útoku moslimských teroristov v Paríži
"Celková migračná politika Slovenska je založená hlavne na ochrane hraníc a
len sem nikoho nepustiť," tvrdí Alena Chudžíková z Centra pre výskum etnicity a kultúry.
Tieto postoje, no najmä rétorika vlády, sa u kľúčových hráčov v EÚ vnímali rozporne, hovorí zahraničnopolitický analytik Pavol Demeš.
„Prispeli k naštrbeniu našej reputácie a mediálneho obrazu Slovenska v zahraničí,“ povedal Demeš.
Riešiť krízu tam, kde vzniká
Po tom, ako v apríli za dva týždne v Stredozemnom mori zahynulo vyše 1100 migrantov pri snahe dostať sa do Európy, predseda Rady EÚ Donald Tusk zvolal mimoriadny summit lídrov členských štátov.
Premiér Robert Fico išiel do Bruselu s postojom, že krízu treba riešiť tam, kde vzniká.
„Imigrácia je problém, ktorý sa nemôže riešiť až vo vlnách Stredozemného mora alebo na pobreží severnej Afriky, ale v prvom rade v krajinách a oblastiach, ktoré sú zdrojom tejto imigrácie,“ povedal vtedy hovorca ministerstva zahraničia Peter Stano.
Fico neskôr v septembri ponúkol slovenskú účasť na prípadnej vojenskej misii, ktorá by mala stabilizovať situáciu v Sýrii.
Žiadne kvóty
Na summite sa Slovensko pridalo ku krajinám, ktoré neakceptujú rozdelenie bremena utečencov medzi členské štáty EÚ.
„Ak k nám niekto príde, tak to môže byť v prípade rozšíreného vojenského konfliktu na Ukrajine. Toto nás trápi podstatne viac ako možná migrácia z Afriky,“ tvrdil po schôdzke v Bruseli premiér Fico.
Napriek jeho vyjadreniam za kvóty o niekoľko dní neskôr na pôde Európskeho parlamentu hlasovalo aj niekoľko poslancov Smeru.
„Hovorím teraz otvorene aj o europoslancoch za Smer. Jasne vidieť, že sú úplne odtrhnutí od reálneho života,“ reagoval na ich hlasovanie Fico.
Neskôr sa obrátil aj proti štátom, ktoré sa podľa neho podieľali na destabilizácii situácie v krajinách, z ktorých utečenci pochádzajú.
„Ak niekto zbombardoval režim a výsledkom toho je absolútny chaos, nemôže potom nútiť celú Európu, aby sa poskladala,“ povedal Fico.
Ficov postoj ku kvótam je podľa Alexandra Dulebu z Výskumného centra Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku vnútropolitická vec. Dodal, že premiér v zahraničnej politike pretavuje všetky vystúpenia do vnútornej politiky.
„Má problémy presviedčať verejnosť, že sú aj lepšie riešenia, ako si priemerný Slovák a volič Smeru myslí, že sú dobré,“ povedal v rozhovore pre denník SME Duleba.
Bezpečnostné riziko
Od začiatku krízy označoval Fico utečencov za „veľké bezpečnostné riziko“ nielen z obavy pred terorizmom, ale aj pre „iné kultúrne návyky a iné náboženstvo“.
