BRATISLAVA. Proces rozširovania Európskej únie považuje Slovensko za kľúčovú a úspešnú politiku únie, pričom sa zasadzuje za jeho pokračovanie a angažuje sa najmä vo vzťahu ku krajinám západného Balkánu.
Pre kredibilitu rozširovania sú podľa ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka dôležité stanovené pravidlá, ktoré rešpektuje jedna aj druhá strana.
Demotivujúci Brusel
"To znamená, že ich nemeníme počas procesu, ktorý musí byť vnímaný ako reálny a dosiahnuteľný. Z tohto hľadiska niektoré odkazy, ktoré prichádzajú z Bruselu voči kandidátskym a ašpirantským krajinám, nie sú veľmi motivujúce," konštatoval v rozhovore pre TASR.
Išlo napríklad o vyjadrenia predsedu Európskej komisie Jeana-Clauda Junckera, že počas päťročného mandátu aktuálnej komisie k ďalšiemu rozšíreniu únie nepríde.
"Každý, kto vníma tento proces do detailov, vie, že to počas tejto komisie ani nie je technicky možné. Ale dá sa to povedať aj inak," dodal Lajčák.
Ako poznamenal, krajiny, ktorých sa to týka, sú realistické a keďže išlo o ich strategické rozhodnutie, nehľadajú inú alternatívu, pričom vedia, že si potrebujú urobiť svoje domáce úlohy.
"Sú si istí, že nás presvedčia konkrétnymi výsledkami v reformách a pri zavádzaní európskych štandardov. Už som počul aj také vyjadrenia, že urobia všetko pre to, aby prvý deň po tých piatich rokoch niekto z nich mohol vstúpiť do EÚ. To sa mi zdá ako veľmi racionálny prístup," podotkol minister.
Slovensko v predsedníctve
Slovensko chce venovať adekvátnu pozornosť procesu rozširovania aj počas svojho predsedníctva v Rade EÚ v druhom polroku 2016.
Európska komisia otvorila 15. decembra prvé dve z 35 prístupových kapitol so Srbskom takmer po dvoch rokoch od začatia rokovaní. Ide o kapitoly týkajúce sa finančnej kontroly a normalizácie vzťahov medzi Belehradom a Kosovom. Deň predtým pokročila únia v zamrznutom procese s Tureckom a otvorila novú kapitolu. Prístupové rokovania s Ankarou trvajú už desať rokov. Impulz na zintenzívnenie vzťahov medzi Bruselom a Ankarou priniesla utečenecká kríza v Európe. Dve ďalšie kapitoly sa otvorili s Čiernou Horou, s ktorou rokovania prebiehajú od roku 2012.
Macedónsko je kandidátskou krajinou od roku 2005, proces jeho pristúpenia je však v slepej uličke. Albánsko získalo štatút kandidátskej krajiny v roku 2014 a v súčasnosti čaká, kedy Európska komisia odporučí začatie prístupových rokovaní. Dohoda o stabilizácii a pridružení s Bosnou a Hercegovinou nadobudla platnosť v júni 2015. Tá slúži ako základ pre podanie prihlášky do EÚ a rozbehnutie prístupového procesu. S Kosovom bola takáto dohoda podpísaná v októbri.
