„Už o desiatej hodine nedalo sa v miestnostiach skoro ani pohybovať a príval nemal konca až do ranných hodín,“ napísal v roku 1920 o plese záchranárov v bratislavskej Redute hasič Július Malárik. Bol jeho pravidelným účastníkom, opísal aj úplne prvý ples v roku 1902: „Maska na maske, mnoho pánov vo frakoch a uniformách, takže sieň a jej okolie sa podobali na opravdický karneval. Prítomných bolo asi tisíctristo osôb.“
Bratislavské plesy a karnevaly neboli komornou záležitosťou, zúčastňovali sa na nich stovky hostí, niekedy ich počet prekročil aj spomínanú tisícku. Asi najväčším podujatím bol živnostenský ples z roku 1938, na ktorom sa podľa oznamu v novinách zúčastnilo odhadom asi dvetisíc návštevníkov a ‚prekvapil svojou impozantnosťou, krásne ovenčenou sieňou a maskami rôzneho druhu‘.
SME+
Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.
Obdivuhodný bol aj počet predtanečníkov, ktorí otvárali plesy. Etnológ Peter Salner v knihe Bratislavské kaviarne a viechy uvádza, že na plese železničiarov v roku 1909 predtancovávalo úvodnú štvorylku okolo sto tanečných párov, na plese práčok o pár dní neskôr dokonca stopäťdesiat. Práve perfektný úvod a starostlivo pripravení predtanečníci vytvárali atmosféru, ktorá odlišovala bály od bežných zábavných podujatí. Štvorylku neskôr nahradili polonéza a valčík.
Namiesto fašiangových veselíc
Mici Pokorná, r. Baloghová, manželka riaditeľa mestskej elektrárne v plesovej róbe. Rok 1930. (zdroj: Štátny archív Levice)Maškarné bály boli obľúbenejšie a konávali sa častejšie než klasické. Etnológ Peter Salner cituje Bratislavčanku Gizelu Poláčkovú, ktorá spomína, že ‚kým normálne plesy boli škrobené, maškarné boli veselé a priateľskejšie, i keď maska nehovorila, aby nebola spoznaná‘. Maskovanie poskytovalo anonymitu, dovoľovalo správať sa tak ako postava, ktorú predstavovali, mnohí hostia preto nepočkali na polnočné snímanie masiek a odišli skôr, aby neodhalili svoju totožnosť.
V dobovej tlači sa uverejňovali zoznamy najúspešnejších masiek pomerne často, mohli ste medzi nimi nájsť cigánku, roľníčku, pierota, rybára, slnečnicu, žltého motýľa, lovca žiab, bábätko v plienkach, Poľku, žolíka, Japonku alebo masku zo živých vetvičiek.
V druhej polovici 19. storočia zanikajú v mestskom prostredí ľudové fašiangové veselice a pouličné sprievody v maskách nahrádzajú plesy a karnevaly. V Bratislave, ale aj iných väčších mestách, sa formuje vyššia spoločenská vrstva, ktorá si tento druh zábavy vyžaduje. Manželky bankárov, lekárov či úradníkov zakladajú dobročinné spolky, stretávajú sa na čaji o piatej a s chuťou každý rok pripravujú ples. Výťažok zo vstupného a tomboly putuje na chod ich organizácie alebo dobročinné účely. Dotujú nemocnice, starobince, sirotince, chudobince a polievkové ústavy alebo študentov študujúcich v zahraničí.
Ples pre tých, čo vlastnia auto
Levická dáma v šatách na maškarný ples. (zdroj: Štátny archív Levice)Plesy neorganizujú len ženské spolky, aj rôzne remeselnícke združenia, etnické, stavovské, náboženské alebo záujmové organizácie sa chcú prezentovať. Koná sa ples právnikov, hercov, agrárnikov, obchodných cestujúcich, poštárov, poštárskych úradníkov a poštárskych podúradníkov. Svoje plesy majú aj vojaci, presnejšie poddôstojníci, jednoroční dobrovoľníci, vojenské kasína či vojenské spolky.
„Raritou bol ples šoférov, čiže majiteľov áut, ktorých začiatkom dvadsiateho storočia nebolo veľa,“ hovorí o netradičnom plese v Leviciach historička Margaréta Nováková z Tekovského múzea v Leviciach.
