Na štadióne Vladimíra Dzurillu v bratislavskom Ružinove je rušno aj počas školských prázdnin. Na veľkom ľade trénujú mladí hokejisti, na ploche oproti si skúšajú náročné skoky a piruety zasa krasokorčuliari.
Kým tréner Zdeno Cíger vydáva žiakom svojej hokejovej akadémie pokojné pokyny, na striedačke sa odohráva milá každodenná dráma. Malý brankár prichádza za mamou, aby mu lepšie pozaväzovala hokejové betóny. Tá si neodpustí poznámku, že chodí na tréningy vždy na poslednú chvíľu. Chlapec sa bez slova vracia znova na ľad, matka zostáva sedieť v chladnej hale s mobilom v ruke. Má pred sebou ešte dve hodiny čakania do konca tréningu.
SME+
Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.
O pár metrov ďalej rieši iná mama nekompletný výstroj svojho desaťročného šampióna. „Volal mi, že si zabudol hokejku, tak som s ňou rýchlo za ním utekala. Už som bola na ceste, keď mi volá, že nemá ani laketníky, vrátila som sa teda aj po ne. Ibaže on nemá ani rukavice! To sme už museli volať tatinovi, aby ich doniesol,“ vysvetľuje mladá žena. Na rukách drží asi ročné dievčatko. Medzi rečou hrdo hlási, že dcéru bude vodiť na tenis.
V šatni pri tréningu hokejovej akadémie v Banskej Bystrici. (zdroj: Adiána Balázsová)Rodičovské zákazy
Obrovská nástenka vo foyeri hlási, čoho všetkého by sa mal rodič počas tréningu zdržať. Nemal by postávať pri mantineloch a radiť deťom, ako majú hrať, zasahovať do činnosti trénera ani pokrikovať na rozhodcu. Od rodičov sa očakáva aj to, že svojím cestovaním nebudú ohrozovať dochádzku dieťaťa na tréningy či nosiť výstroj namiesto svojich synov.
Jeden zo zákazov z tabule znie pre outsidera prekvapujúco - nevynucovať si zaradenie svojho potomka do zostavy. Nápis nehovorí, akými prostriedkami, v Česku sa však už o korupcii v hokeji začalo otvorene hovoriť a je malá šanca, že by Slovensko podobné problémy obchádzali, najmä ak sú juniorské zápasy príležitosťami nielen na boj medzi mužstvami, ale aj na prezentovanie mladého hráča pred dôležitými agentmi.
Na zoznam rodičovských povinností by však už žiadna vývesná tabuľa nestačila. Mať doma nádejného hokejistu predstavuje pre rodičov doslovne ďalší pracovný úväzok, zvyčajne musia s ním štyri- až päťkrát do týždňa chodiť na tréning, zbaliť mu výstroj už ráno, odprevádzať ho na štadión či z neho domov, obliekať ho, viazať korčule.
Dáme mu, čo chce
Prečo sa niekto rozumný na také niečo vôbec zaviaže? „Nerozmýšľali sme nad tým, čo všetko budeme musieť obetovať ani koľko to bude stáť. Jednoducho sme boli radi, že syn chce niečo robiť a nie tráviť čas pri počítači. Je to šport pre chlapcov, ale nestratia sa ani dievčatá. Dieťa zmysluplne využíva svoj voľný čas, rozvíja koordináciu, kreativitu, učí sa kolektívnemu mysleniu, spolupatričnosti či koncentrácii. To sú všetko veci, ktoré v živote určite využije nielen pri športe,“ hovoria manželia Valentovci z Banskej Bystrice.
