António všetkých skrýval smútok, no rozdával nádej

Antona Srholca prenasledovali komunisti, zavreli ho do uránových baní a chcela ho diskreditovať ŠtB. Napriek tomu neprestal pomáhať ľuďom v núdzi.

Anton Srholec na proteste Proti korupcii v roku 2014. (Zdroj: SME - Tomáš Benedikovič)

BRATISLAVA. Ak môže človek zomrieť spokojný a vyrovnaný so svojím životom, Antonovi Srholcovi to bolo dopriate. Verím, že ešte mal potešenie z posledných Vianoc a dúfal, že nový rok 2016 prinesie Slovensku aj niečo lepšie ako neistoty, strach a nenávisť. Potom odišiel do večnosti s pokojom človeka, ktorý tu, na zemi vykonal všetko, čo mal.

A vykonal to s noblesou, lebo napriek všetkým trápeniam a krivdám nikdy nestratil vieru ani svoju ľudskú tvár. Anton Srholec nie je len symbolom slobodného človeka, ktorého nedokázala spútať ani inštitucionalizovaná cirkev, ale aj symbolom nesmierne ťažkých čias, ktoré si vždy vyžadovali jasné postoje a jednoznačné voľby.

Skúšky charakteru

V rozhovore pred dvoma rokmi mi povedal, že je vďačný Bohu, že si vždy musel vybrať, lebo tie míľniky boli preňho skúškou charakteru.

A vždy si vybral správne: vtedy, keď odmietol študovať v bratislavskom seminári, kde komunisti dosadili svojich ľudí, a radšej podstúpil riziko emigrácie do Talianska, vtedy, keď sa rozhodol vrátiť na Slovensko, aj vtedy, keď sa tu nepodriadil aktuálnej cirkevnej moci, aby dostal farnosť, lebo svoju vnútornú slobodu si cenil nadovšetko.

Vybral si ťažšiu cestu, ako teológ a intelektuál sa stal manuálnym robotníkom bez možnosti sa ďalej vzdelávať, a túto mentálnu traumu si so sebou niesol celý život. Ako aj skúsenosť, že väzenie sa nekončí chvíľou, keď človeka prepustia na slobodu. Stigmu nedôveryhodného rebela si niesol so sebou po celý život – paradoxne v cirkvi aj po tom, ako sa mu zo strany štátu dostalo uznania.

Prečítajte si tiež:Prečítajte si tiež: Otec Antonio bol najvzácnejším človekom, akého sme tu mali

Skutočne byť slobodný

To, čo prežil a čím prešiel, mu však dávalo doživotné oprávnenie skutočne byť slobodným – desaťročný pobyt v jáchymovských baniach, roky ťažkej práce v betonárňach a nútené vyhnanstvo na okraji cirkvi mu dodali autenticitu a vierohodnosť, akú mal v slovenskej cirkvi málokto. 

Nielen pre samotný životný príbeh, ale najmä pre to, lebo ho dokázal naplniť obsahom. Do konca života si zachoval vieru v Krista, hlbokú a pravdivú, takú, ktorá bola v mnohom nezávislá od inštitúcie cirkvi a nepotrebovala formality.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Danko riadi stranu ako autokrat, hovorí bývalý okresný predseda SNS

Bývalý okresný predseda SNS Patrik Zvonár vystúpil z SNS potom, ako ho vedenie strany odvolalo bez udania dôvodu.

KOMENTÁRE

Susedia ich nechcú. Ani vtedy, keď sú to poriadni ľudia

Odťahujú sa od nich. Stále začínajú odznova.